Goog Girl Capture III

Svetlo v byte na okamih zablikalo a miestnosť sa ponorila do tlmeného šera.
Len dážď za oknami a slabé svetlo z ulice kreslili tiene po stenách.

Sedela na kraji postele so zviazanými rukami, nehybná, poslušná, a ja som cítil, ako veľmi sa snaží zostať pokojná. No jej telo ju prezrádzalo čoraz viac.

Každý zrýchlený nádych.
Každé jemné chvenie stehien.
Každý nepokojný pohyb, keď sa snažila potlačiť vlastné myšlienky.

Pomaly som si ju obzeral bez jediného slova.

A práve to ju ničilo najviac.

Nie krik.
Nie sila.
Ale ticho a vedomie, že ju mám úplne prečítanú.

„Pozri sa na mňa.“

Okamžite poslúchla.

V očiach mala ten zvláštny nepokoj, ktorý som na nej miloval. Túžbu zmiešanú s nervozitou. Potrebu byť vedená, aj keď sa jej vlastná hlava ešte snažila držať posledné zvyšky kontroly.

Podišiel som bližšie a pomaly jej prešiel prstami po krku.

„Celý deň si sedela sama a myslela na tento moment, však?“

Zadržala dych.

Neodpovedala. Nemusela.

Stačil jediný pohľad.

Pomaly som ju chytil za zápästia stiahnuté v putách a prinútil ju postaviť sa. Bola nepokojná, no zároveň zvláštne pokojná v tom, že už nemusela nič skrývať.

„Dobré dievča,“ povedal som ticho.

Pri tých slovách jemne privrela oči.

Presne to potrebovala počuť.

Nie vulgárnosť.
Nie chaos.
Ale pocit, že ju niekto pevne drží pod kontrolou a zároveň presne vie, čo s ňou robí.

Pomaly som ju otočil chrbtom k sebe a cítil, ako sa jej dych úplne rozpadá, keď som sa k nej pritlačil bližšie.

„Vieš, čo sa stane s netrpezlivými dievčatami?“

Zachvela sa.

Dlaňou som jej prešiel po bokoch až k stehnám a cítil, ako okamžite stuhla pod mojím dotykom.

Celý deň bola nepokojná.
Celý deň vlhká od vlastných predstáv.
A teraz už nedokázala myslieť na nič iné než na môj hlas a moje ruky.

Naklonil som sa tesne k jej uchu.

„Tak veľmi si chcela byť potrestaná za tie myšlienky.“

Potichu vydýchla.

Vedel som, že v tej chvíli by poslúchla čokoľvek.

Pomaly som ju zatlačil späť na posteľ a nechal ju tam chvíľu bezmocne ležať. Zviazané ruky, zrýchlený dych, pohľad plný očakávania.

A ja som si ju len mlčky obzeral.

„Vieš, čo je na tom najhoršie?“ povedal som pokojne.
„Že čím viac sa snažíš zostať slušná… tým viac ťa vzrušuje, keď nad tebou niekto prevezme úplnú kontrolu.“

Tvár jej horela hanbou aj túžbou zároveň.

„A dnes večer už nebudeš premýšľať. Dnes večer budeš len poslúchať.“

Vonku znovu zahrmelo.

A ona pri tom zvuku len zavrela oči a poslušne prikývla.