Noví známi v meste

Tak sa to stalo. Sedíme tu, ty, ja a ona. Po tých dlhých rokoch pohrávania sa, rozprávania, hádok a vysvetľovania. Túžby. Rozprávam a nedávam na sebe nič poznať. Ale vo vnútri sa chvejem nervozitou. Nie som ten typ, ktorý ustojí akúkoľvek situáciu na jednotku. Ale túto ustáť chcem, a to doslova.

Ty vyzeráš výborne. A zdá sa, že zatiaľ je všetko v poriadku. Tvoju jemnú nervozitu spoznávam len podľa toho, že nie je ani deväť hodín večer a ty dopíjaš tretí pohár vína. Obaja sme nervózni preto, že sme sa odhodlali spraviť niečo mimoriadne. A potrebujeme na to ju. Nie je dôležité, kto to je. Je pekná, áno. Mladšia ako my, chudá, vysoká, má malé prsia, pekné nohy. Umelkyňa. Vraj je sama a v meste nová. Nikoho tu nepozná, preto hľadá nových kamarátov, s ktorými by mohla tráviť čas. Preto sme ju pozvali k nám. Trochu sa spoznať.

Pijeme červené. Na stole sú dve prázdne fľaše a ja cítim, že strácam zábrany a do mojich viet sa zakrádajú narážky. Pri každej z nich sa nenápadne pozriem na teba. Chcem vedieť, ako sa tváriš, či ich eviduješ. Nedávaš však na sebe nič poznať. Rozmýšľam, ako si to vysvetliť. Opájaný vínom sám seba presviedčam o tom, že sa všetko uberá správnou cestou. O to nervóznejší začínam byť. Aj keď dohoda znela jasne. Ak sa niečo stane, tak len medzi tebou a ňou.

Nepáčia sa ti ženy a nemáš s nimi žiadnu skúsenosť. Ale v tvojich tajných predstavách sa deje všeličo. Nie sú tam bozky, ani nežnosti. Si tou, ktorá si len užíva. Kvôli ktorej tam sú. Nič nedávaš, svojho manžela k dispozícii už vôbec nie. Koľko mi trvalo, kým som ťa presvedčil, že medzi predstavami a skutočnosťou nemusí a nesmie byť tak striktná hranica, akú si si nastavila.

Sedíme tu, tri fľašky vína sú prázdne. Nastal čas. Práve fajčíte na balkóne a cez pootvorené okno počujem tlmený smiech. Idem do sprchy a keď sa vraciam, ste už naspäť.

- Dievčatá, je už neskoro, asi pôjdem do postele. A čo vy?

Dal som si záležať, aby som nehovoril o spánku.

- Myslím, že sa pôjdem osprchovať.

Vstávaš a odchádzaš do kúpeľne. Ja si zatiaľ sadám k nej a pýtam sa jej, ako sa jej u nás páči. Usmieva sa, nakloní sa ku mne a chce mi dať bozk. Letmo ho prijmem, pozriem na ňu, vstávam a odchádzam do spálne. V polke cesty sa na ňu otáčam.

- Poď za mnou.

Vidím, ako chytí pohár, dopije, zdvihne sa a kráča. Vo dverách spálne sa stretávate. Ty si v župane, pod ktorým nič nemáš. Ona v letných šatách. Ja sa chvejem nervozitou. Ľahám si do postele a čakám, čo sa stane.

Loptička je na tvojej strane. Chytáš ju za ruku a kráčate spolu do miestnosti. Ľahneš si ku mne, ona stojí.

- Pridáš sa k nám?

Srdce sa mi rozbúcha, keď vidím, ako si bez slova dáva dole šaty a v spodnom prádle vchádza k nám do postele. Ty sa posadíš a ona zamieri k tebe. Neverím vlastným očiam, keď ju chytíš za vlasy a pritiahneš k sebe. Chce ťa pobozkať, ale ty jej hlavu zatlačíš smerom nadol. Jazykom ti prechádza po prsiach, ktoré už nezakrýva župan. Stoja ti bradavky. Postupne klesáš do vankúša a ona klesá nižšie. Ja napoly ležím, napoly sedím vedľa a celú scénu sledujem.

Páčiš sa jej. Aspoň to tak vyzerá, keď ti prechádza jazykom a perami po tvojich dlhých nohách. Po vnútornej strane stehien postupne prichádza hore. Teraz už leží, rukami ti masíruje prsia a ústami obopína tvoje pysky.

Počujem, ako vzdycháš. Ležíme v prítmí, ale vidím, že máš zavreté oči a zubami si kúšeš do pier. Chcem sa stať súčasťou tejto scény, ale neviem, ako na to. O našej dohode vieme. Priblížim sa k tvojej tvári a pobozkám ťa. Prekvapene otváraš oči, úplne si na mňa zabudla. Bozkávam ti bradavky a rukou chodím po celom tvojom tele. Občas zavadím o ňu. Čiastočne nevinne, čiastočne vedome.

Chcem porušiť našu dohodu, chcem ju vidieť v celej kráse. Hádam to ospravedlním slušnosťou. Zdvíham sa a posúvam sa k nej. Ty máš odvrátenú hlavu a ťažko dýchaš. Asi je dobrá v tom, čo robí. Spoza jej chrbta jej rozopínam podprsenku. Podarí sa mi to na prvý pokus, i keď prsty mám meravé. Tento úspech ma povzbudí. Letmo vidím, ako si zaregistrovala jej odhalené prsia. Pozerám sa na teba a pomaly sa presúvam k jej nohavičkám. Sťahujem ich dole. Spolupracuje.

Mám v posteli dve nahé ženy. Vraciam sa k tebe a vyzliekam sa. Venujem sa ti, kúšem ti bradavky, bozkávam ťa na tvár, krk a brucho. Nižšie nezachádzam. Nechávam ju. Stará sa o teba a robí to dobre. Poznám to podľa tvojho zrýchleného dychu. Nie si z tých, ktoré sa uspokoja rýchlo. Ale vzrušenie z nepoznanej situácie ti pomáha. Netrvá to dlho a užívaš si vrchol. Vzpínaš sa a rukami jej odtláčaš hlavu tak, ako to robíš mne. Vidím, že je spokojná.

Nastalo ticho. Tvoj dych sa spomaľuje a ja cítim napätie. Čo bude ďalej? Ona leží a hľadí ti nohu. Je to na tebe. V mojich predstavách by dostala to, čo dala. Ale ty vraj nechceš. Ako som povedal, netúžiš po žene. Dostala si to, čo si chcela. Vyhodíš ju preč? Odprevadíš k dverám? Ležím a čakám. Aj ona čaká. Vycítila si to.

Zdvíhaš sa smerom ku mne. Skláňaš sa dole a berieš ho medzi pery. Trvá to pár sekúnd a máš ho plné ústa. Otáčaš sa mi zadkom. Neregistrujem ju, zaujímaš ma iba ty. Vchádzam do teba, stále si vlhká a začínam prirážať. Okrajom oka evidujem, že hýbeš rukou a niečo jej naznačuješ. Prejde popri nás a sadá si do rovnakej polohy, v ktorej si bola ty. Rozťahuje nohy. Keď vidím, že ústami a jazykom popieraš všetky slová, ktoré si počas uplynulých niekoľko rokov vyslovila, dostávam sa na pokraj toho, čo dokážem vydržať. Zatlačím ťa dole. Teraz ležíš na bruchu, ja na tebe. V tejto polohe vydržím dlhšie. Dáva ti to dostatok času na to, aby si jej vrátila to, čo ti dala. Je rýchla, trvá to pár minút. Keď vidím, ako kŕčovito sťahuje kolená a pri tom vzdychá, strácam akékoľvek zábrany a robím sa do teba.

Znova ostalo ticho. Tentokrát však vstáva, oblieka sa a smeruje do kúpeľne. My ležíme vedľa seba, bez slov. Po minúte vychádza. Berie si svoje veci a vchádza k nám do spálne. Hovorí, že už je neskoro a musí ísť. Ty si dávaš župan a ideš ju vyprevadiť. Nepočujem, o čom sa rozprávate, ale pred tým, ako sa zavrú dvere, počujem obojstranný smiech. Vraciaš sa ku mne a na tvári máš úsmev. Beriem to tak, že má v meste nových známych.