„Donáška s prekvapením“časť1.

Bol obyčajný piatkový večer. Mesto sa pomaly ukladalo k spánku, ale moje brucho malo úplne iné plány. Bola som hladná – a to nie len tak trochu. Taká tá klasika, poznáte to. Otvorila som aplikáciu Bolt Food, veď kto ju dnes nepozná? Bez váhania som klikla na McDonald’s. Dnes to chce niečo rýchle a chutné. Mám slabosť na crispy wrap – tak som si objednala rovno dva.Zatiaľ čo som čakala na donášku, rozhodla som sa trošku poblázniť. Obliekla som si nové čipkované prádielko – niečo medzi čiernočervenou eleganciou a tajomstvom noci. Nebolo to prvýkrát, čo som sa takto doma producírovala, ale tentokrát som mala zvláštny pocit… ako keby sa niečo malo stať.Zvonec zazvonil o niečo skôr, než som čakala. Otvorila som dvere a tam stál on – kuriér. Mladý, asi dvadsaťpäťročný, vysoký, s jemným strniskom a s očami, ktoré skrývali nevinnosť aj túžbu zároveň. V rukách držal moju objednávku, ale pohľad mal prilepený na mne. Doslova zmeravel. „Dobrý večer,“ povedal potichu, až nesmelo. Jeho oči sa mi kĺzali po tele, až kým nezostali visieť na mojich stehnách.„Môžeš ísť dnu, polož to na stôl,“ povedala som mu s úsmevom a bokmi som sa zvodne otočila.Vošiel, ale oči stále nechával na mne. Bolo to milé… zábavné… a zároveň vzrušujúce. Keď sa skláňal nad stolom, všimla som si, ako mu nohavice začínajú byť akési… tesnejšie. Jeho rozkrok ho zradil skôr, než stihol čokoľvek povedať.Pomaličky som k nemu pristúpila, dotkla sa mu ramena a on sa otočil. Bol celý červený. Usmiala som sa a opatrne mu položila ruku na hruď. „Páčim sa ti?“ zašepkala som mu. Len prikývol. Nemusel nič hovoriť – jeho telo hovorilo za neho. Jeho dych sa zrýchlil, pery sa mu mierne triasli. Pritiahla som si ho bližšie a pobozkala ho. Najprv jemne, len tak skúšobne, a keď nezaváhal, prehĺbila som bozk. ~~~~~>> 2Časť.