hmat

Hladkám ho. Mazlím. Jemný dotyk, znova a znova, neviem sa nabažiť.
Pozerám na ten dokonalý tvar. Vztýčené pero . Dotyk robí zázraky.
Myšlienky zablúdia k miestam, kde som ho našla., k brehu Vltavy ... Ten
dotyk je vážne príjemný... Vybaví sa mi , aké veľké je hmatové centrum
mozgu. Potreba dotyku, reč tela prevládne často nad potrebou rečí
predierajúcich sa do mysle ušami, hladenie, láskanie dlaní je vzácnejše
ako stovky riadkov očami vnímaného textu.

Zamyslená hladím pero , sledujem jeho dokonalú konštrukciu...tuším má jednu stranu širšiu... bude asi z krídla ...

Ktovie, ktorému vtákovi chýba .