Príbeh vdovy

Pociťovala nasranosť, permanentnú namrzenosť na život. Starý si odíde a čo s načatým životom. Mládi v prdeli, do dôchodku ďaleko, decká každý svojou cestou. Domček v zapadákove, záhrada, že by potrebovala pomoc hádam aj celej obce v akcii Z....

Dôchodku sa predsa dočkala a aj dovolenky. Zať ochorel a dcéra si ju "pribalila". Klasika, lacný autobus k penzionu pri mori. Bolo jej zle. Vždy jej bývalo v autobuse zle. a cesta dlhá. Ľudia postupne začali vybaľovať jedlo. jasne, rezne nesmrdia, ale niektorí vytiahli cesnakové klobásy, nevoľnosť sa stupňovala, keď jeden, jeden chlapík o dve sedadlá ďalej, ten začal jesť kvargle /aby sa správne zhrozili aj za Moravou, áno, výrobok predávaný pod názvom Olomoucké syrečky./

To sa nasranosť správne premiesila s nevoľnosťou, zdvihla zadok a razanciu a postavou nebohej Ružičkovej spustila na milého pána celkom nevyberanú tirádu. No čo mu ostávalo. Hladoval až po Jadran. A tam naštvanú pani pozval na zmierenie na kávu. Vyšlo najavo, že je rozvedený, a na cestu si zobral proste, čo našiel v chladničke.

Odvtedy sú pár. Ona so základným vzdelaním, on tituly pred menom, za menom. Ona z chalupy, dediny, on z moravskej metropoly.

Každý víkend sú spolu. Raz obrábajú záhradu, on sa stal náruživým kutilom a pestovateľom, a druhýkrát chodia po oslavách v jeho domovskom teritóriu.

Život prináša aj príjemné prekvapenia.