bez názvu

Stretla som ho, šmatlal do obchodu. Pozeral na mňa uslintaným pohľadom, ako vždy. Je mu jedno, kto som, hlavne, že ženská.
Je to dávno, čo mi jeho sesternica hovorila príbeh.
Žil s mamkou. Nepracoval. Nikdy, a už mal štyridsať. Poberal akýsi dôchodok "na hlavu". A keď sa s ním nedalo vydržať, tetka /jeho mamka/ ho vzala do kúpeľne a nad vaňou mu ... vykvedlala vendelína (ware prepáč použitie tvojho výrazového prostriedku).

Príbuzní mali strach, ako budú riešiť tieto jeho potreby, keď sa tetička pominú. Už je to aj šesť rokov, čo sa tak aj stalo, ale zvyšok príbehu nepoznám. Zrejme sa o neho niekto stará, veď v hre je slušný byt...

Sú rôzne formy hrdinstva.
Nebohá tetička zabránila, aby plodil potomstvo sebe podobné.

Len tak sa mi vybavuje, koľkým tu je tiež jedno, kto, hlavne že má <>