Vo veľkých mestách z nostalgie vystavajú na najväčšie, najprestížnejšie námestie maštaľ, vybavia ju trebárs dreveným dobytkom a postavami skláňajúcimi sa nad Spasiteľom. V jasličkách, na slame...
Všade sa presúvajú vôňou vareného vína opití turisti, v hlúčikoch čakajú na orloj, vo frontách na pečené gaštany, trdelník, klobásu, každý podľa svojho gusta.
Kedysi dávno som sa stretla s mladým mužom, šli sme nasávať atmosféru a zohriať sa "svařáčkom". Potom ma vymotal zo splete staromestských ulíc a postavil na zastávku električky. Dlho nešla, tak že poď. Schovali sme sa v chodbičke najbližšieho domu a aha, pritlačil mi ruku cez nohavice na svoju vzdúvajúcu sa pýchu.
"dvadsaťdvojka!"
to nebola odhadnutá veľkosť, ale číslo príslušnej električky, ktorá ma z tejto , inak trapnej situácie, vyslobodila.
Tento rok idem na svařák s kolegyňou, tá zaručene nechce osahávať, ani byť osahávaná...