Virtualita

Kedysi v mojom praveku, pri prvých kontaktoch s virtuálnym svetom, som si riadne natĺkla.
No a otĺkal ma tento anonymný svet dovtedy, kým som nepochopila, že ľudia nie vždy zostávajú ľuďmi. A pravdovravnosť je skôr výnimka. Kto to ale vysvetlí bytosti, ktorá sa krmí romantickými dielami sfilmovanými v prekrásnych kulisách, v zázračnej krajine, kde stále svieti slnko, vládne spravodlivosť a z popolušky sa stáva princezná?

Niekedy dochádza k premene na rozprávkové postavy. Ľahko sa pasujeme do role toho, kto dosiahne šťastie a blahobyt, ľahko uveríme očividnému klamstvu, pokiaľ nám hladí ego. Dokonca vyhľadávame klamárov, pretože ich slová sú príjemné... Zásadne nehovoria o bežných, nepríjených záležitostiach, len o báječných, krásnych chvíľach, na ktoré zvyčajne nemajú ani čas, ani peniaze... Je to hra. Vlastne veľké množstvo hier. S mnohými alebo aj žiadnymi pravidlami. Odtrhnutá od reality.

Múdry, premúdry ware skonštatoval, že sa treba vžiť do druhej strany. Myslieť jeho rozumom, vidieť jeho očami. Obludnosť niektorých mozgov človeka odradí od písania si často hneď skraja. Niektorí sú ale tak zruční, že zahrajú perfektne akýkoľvek part.

Len aby to nebolo parte...