Bola to už doba

Z denníka Zvrhlíka:

Dnes sme sa prvý raz po vyše dvoch rokoch schádzania sa (nazvite si to, ako chcete) pobozkali. Nie že by mi na tom tak záležalo, skôr to považujem za natoľko prekvapivé, že som tým musela začať.
Nečakala som totiž, že by sa niekedy niečo také stalo. V podstate som celý ten vzťah dávno zavrhla. Neviem, prečo sa rýpem v minulosti.

Bolo to tak, že som si od neho našla správu s pozvaním na čaj. Nieže by mi nepísal už pred tým... Možno by som aj bola reagovala inak, ale všimla som si jeho novú profilovku, na ktorej vyzeral fakt dobre. Bol totižto zarastený na brade. Tak som mu odpísala, že sa možno stavím.

Bolo mi jasné, že sa zastavím,
ale užívala som si jeho neistotu. Mala som veľkú chuť na jeho anál. Podľa jeho smsky a výrazu v tvári som usúdila, že už sa zmieril s tým, že neprídem. Bola som rada, že ho vidím. Bola to už doba.

"Vyzleč sa!" Povedala som mu po nejakej chvíli rozprávania sa uňho v kuchyni, keď predo mnou postával a fajčil cigaretu. Ostal zaskočený. Zopakovala som povel. Samu ma prekvapilo, ako som si to užívala. Jeho hanblivý a zároveň
šokovaný pohľad mi všetko vynahrádzal. "Ukáž mi prdel". Tento raz už
neváhal a otočil sa. Pustila som sa do nej bez zbytočným zdvorilostí. Má tú
najlepšiu riť, akú som kedy lízala. Chutnú a hebkú. "Chcem to ochutnať." Povedal a už som mala jeho pery na svojich. Jemne som ho do spodnej uhryzla a cítila na svojej tvári jeho strnisko. Neskutočne ma to bralo.
Kázala som mu, aby si ľahol. "Musím to urobiť." A vysadla som mu na tú zarastenú bradu a začala jazdiť.