Dočítala som

sladký, presladený román, taký, aké som prestala čítať ako štrnásťročná. V polovici som bola už len zvedavá, či to tým pekným, štíhlym, prachatým, úspešným a aj inak obdareným ľuďom autorka "osladí". Sklamala ma. Zápletka bola len na to, aby som nezaspala s pocitom, že je to len nudný popis skvelých dní. Vyskytla sa komplikácia, samozrejme s dobrým koncom. Rozplakalo ma to hneď viackrát. Akože mi nikto nepoďakuje za obed ani iné THP a MTZ činnosti, to je v poriadku, mačky ani pes neprehovoria. Nedonesú mi kytičku ani k MDŽ, ani ku dňu matiek, ani k iným sviatkom a výročiam, zato sem tam dovlečú myš. Podozrievam ich, že aj tak nebola jedlá.
Ako znášate produkciu príbehov z prekrásneho prostredia, najlepšie hradu a zámku, s príbehmi, v ktorých niet za mak bežných starostí? Všetci sú tam skvelí, zdraví, nemajú nijaké existenčné starosti, ak nedajbože troška starnú, tak sú stále aktívni, šťastní, jazdia na koňoch, usporiadavajú večierky...

Či nie som tak trocha závistlivá, keď mi to lezie na nervy...