Ohľady

Prebral sa na divný zvuk. Dotieravý, kolísavý, bzučivý zvuk. Akoby sa približoval čmeliak. A obrovský čmeliak. Keď sa viac precitol z mrákot, zistil, že to je vysavač. Starý, hlučný, výkonný vysavač. V sobotu doobeda bežný úkaz v tisíckach domácností. Ale kurňa, prečo pred jeho dverami. Veď on spí po nočnej, vlastne už nespí, ale spať chcel, veľmi chcel, veď je unavený, nemá ľahkú prácu.
Prehodil sa ako veľryba na suchu na druhý bok, sťažka vzdychol a dal si druhú šancu. Ale o chvíľku treskot riadu z kuchyne, partnerkine deti s nechuťou ale o to hlučnejšie upratovali riad a hádali sa, samozrejme, kto urobil viac, potom sa tomu smiali. Do toho ich matka volala z obývačky povely cez hučiaci vysavač.
Tak dosť! povedal si. Tu bude kľud.
Zdvihol sa a najprotivnejšie, ako vedel, šiel ozrejmiť svoje ublíženie. Ale to ich: jee, prepáč, nevedeli sme, že ti to vadí, mu znelo ako umieráčik.