ráno ako každé iné....

Je ráno ako každé iné. Klasicky sa mi nechce vstávať. Po treťom zazvonení vyliezam z postele. S rozježenými vlasmi a okrčenou tvárou trielim rovno do kuchyne. Beriem do ruky šálku, čo je na linke. Klasicky do nej vyžmýkam svoj ranný citrón. Zalejem vodou. Ako vždy sa citrón jemne spení.

Rozospatá kráčam do izby, aby som si zapila svoje ranné lieky. Preložím nohu. Koleno nezbedne na mňa žmurkne spod županu.
Z krabičky vyberiem svoje ranné predjedlo. Šup s ním do úst. Začnem piť plným dúškom citrónovú vodu.

Fuj!! čo je to?? prečo to tak hnusne chutí???

Vtom som si spomenula. Večer keď som dopiekla prvú várku vianočných koláčikov, ostriekala som všetko, čo bolo na linke aj v dreze jarou, že to umyjem, ale taká som bola unavená, že som od toho upustila.

Ráno ako každé iné...

A ktovie, možno rozpustí aj na mne tuk :)) ... potom si budem žiadať od Ježiška jedno veľké balenie a užívať túto medicínku po lyžičkách každý deň.

Tres