Polnočná návšteva IV.

„Nemôžem ťa pustiť. Ešte nie.“, zašepkal. Z jeho slov zostala úplne ochromená a nemohla zo seba vydať ani hláska. Muž sa postavil a odišiel do kuchyne. Keď sa vrátil, v ruke držal nôž. Myslela si, že už nastala jej posledná hodina. V očiach mala strach ako splašené jahňa. Podišiel k nej a nožom prerezal povraz, ktorý jej zvieral úbohé nohy. Ako ju odviazal, koncami prstov prechádzal po odtlačkoch, ktoré povraz urobil na jej hodvábnej pokožke. Hladil jej nohy a členky, a pritom sa jej díval do očí jeho planúcim pohľadom. Ruky jej však neodviazal.

„Ako som povedal, keď budeš poslušná,... Ale teraz pôjdeme na prechádzku.“ Chytil povraz, ktorým mala zviazané ruky a potiahol zaň. Nemala kam utiecť, bola úplne v jeho moci. Ostávalo jej len sa mu podvoliť. Možno, keď urobí to, čo od nej chce, pustí ju alebo jej aspoň neublíži. Vyšli spolu z domu a on ju ťahal za sebou na povrázku ako psa. Nevedela kam majú namierené. Stále bola vonku tma a neznámy muž ju ťahal smerom od vchodovej brány, cez dvor až k veľkej záhrade. V hlave sa jej vynárali rôzne scenáre toho, kam ju vedie, a čo s ňou chce urobiť. Ani jeden z nich však nebol pozitívny. Teda nie pre ňu. Rýchlo si zrátala dve a dve a povedala si, že jednoducho musí konať. Musí mu nejako ujsť, niekam sa skryť. Niekde, kde ju určite nenájde. Ale ako sa mu vymaniť? Ruky mala zviazané na pevno a pred ňou kráčal muž, ktorý mal skoro dvojnásobok jej váhy. Aj keby sa jej podarilo vytrhnúť, ďaleko by neutiekla, lebo predná brána bola zamknutá. Ale vtom si spomenula, že zadná stará bránka je odomknutá a mohla by ujsť tadiaľ. Nech tam bolo čokoľvek, musí to aspoň
skúsiť. Musí niečo urobiť. Ani nevedela, že sa jej o pár sekúnd naskytne príležitosť na útek. Zrazu počula, ako zazvonil telefón. Muž si jednou rukou siahol do vrecka nohavíc a telefón zdvihol. Obaja sa zastavili a ona stála na mieste ako prikovaná. Práve jej to došlo. Teraz je tá príležitosť! Muž bol otočený k nej chrbtom a telefonoval. Držal ju už len jednou rukou, keďže v druhej držal mobil. Chvíľka nepozornosti a Alica sa ozlomkrky rozbehla a vytrhla sa mu.

Utekala vpred a na nič nemyslela. Muž si to všimol a okamžite prestal telefonovať. Mobil odhodil do trávy a rozbehol sa za ňou. Mala na svojej strane moment prekvapenia a muž to očividne nečakal. Dostala sa už hodný kus pred neho a utekala, čo jej sily stačili. Bola však stále bosá a bežať po hrboľatej klzkej mokrej tráve a ešte aj potme nie je veľká výhra. Uháňala cez záhradu plnú ovocných stromov a snažila sa neobzerať za seba. Len bežala. Vedela, že je niekde za ňou a vedela tiež, že keď ju dobehne, nič dobré ju nečaká. Už videla pred sebou starú bránu, ktorú len pred chvíľou otvorila. Vedela, že to môže byť jej jediná záchrana, tak neprestávala bežať. Muž bol však rýchly, rýchlejší než čakala. Začínala ju chytať panika, lebo bol čoraz bližšie k nej. Dobiehal ju a ona už nevládala bežať. Už bola skoro na dosah bráne, keď ju muž dobehol. Zdrapil ju a obaja dopadli do mokrej trávy. Videla, aký je rozzúrený. Cez šatku, ktorá mu zakrývala tvár na chvíľku zazrela pootvorené pery a vycerené zuby, cez ktoré zlovestne vydychoval. „Tak moja kurvička mi chcela utiecť?“, zasipel cez pootvorené ústa. „Alica, jasne som ti povedal, že keď budeš poslušná, nič sa ti nestane. Ale keďže zjavne nerozumieš, neručím za seba“, prehovoril. Ruky jej držal ešte stále zviazané nad hlavou a cítila ako sa svojím telom tlačí na ňu. Zrazu zozadu z nohavíc vytiahol ten kuchynský nôž, ktorým jej odviazal nohy. Chytila ju panika, že nemohla skoro ani dýchať. Nezmohla sa ani na slovo. Vedela, že toto je jednoznačne jej koniec. Chcela vykríknuť, ale jednou rukou jej zapchal ústa. Celou váhou ležal na nej, tak sa nemohla ani pohnúť. Nôž jej priložil ku krku.

„Tak ty nebudeš poslúchať, čo?“ Vtom jej zasunul nôž pod výstrih šiat na prsiach.Potiahol a gombičky, ktoré mala vo výstrihu sa rozleteli na všetky strany.
Takto pokračoval s každým gombíkom. Keď uvoľnil posledný gombík, z výstrihu sa jej vyvalili jej veľké prsia, ktoré boli doteraz uväznené a stlačené v tak malom priestore. „Hm, pekné!“, povedal a nevyzeralo to, že by s ňou skončil. Metala sa pod ním, snažila sa nejako vymaniť z jeho zovretia ale nešlo to. Zdrapil jej spodok šiat a prudko ich vyhrnul až nad jej pás. Naskytol sa mu pohľad na jej nádherné dlhé nohy, boky a bruško. Stále mal v ruke nôž, ktorý teraz zasunul na jej boku pod nohavičky a zas s ním prudko trhol. Nohavičky sa rozleteli na márne kúsky. Strhol ich z nej, silou jej roztiahol nohy a vsunul sa medzi ne. Tlačil sa rozkrokom k jej obnaženému lonu a ona cítila, aký je vzrušený. Jednou rukou ju stále držal a druhou si začal rozopínať nohavice. Alica kvílila, prosila ho, aby prestal, ale vôbec na nič nereagoval. Rozopol si nohavice a so šialeným pohľadom divokého zvieraťa sa pozeral na ňu... A ona tušila, čo ju čaká... (pokračovanie nabudúce)