"Moja si vydupala novú kuchyňu. Tak som na to zobral úver. Aj dva leasingy splácame, ved potrebujeme obaja auto a moja nebude predsa jazdiť na starom. Do roboty nemôžem chodiť na celé dni, veď v noci vstávam k malej a vodím ju do škôlky a zo škôlky. Moja je kvôli kariérnemu postupu na preškolení. Aj nevlastná dcéra tiež stále potrebuje. Aj minule sme sa na oslavy všetci poobliekali, a to vieš, to niečo stojí... "
Jej sa pretáčali panenky. Nezobrala si nijaký úver. Aby deti nezdedili dlžoby, keby ju kleplo. Žije skromne, často má celý deň len omastený chlebík, ktorý zapije kávou. Jej nákupným strediskom sú secondhandy. Šetrí, aby si raz mohla zaobstarať svoje, iba svoje. Do tohto bývania nemôže investovať, lebo polovica domu stále patrí tomu kohútovi, ktorý sa tu chvastá, ako si žije s novou rodinou nad pomery. A zabolelo ju pri srdci, s akou nehou hovorí o svojej malej dcére. O spoločných synov nejavil nikdy záujem. nikdy nevstával v noci, ba ani cez deň.
" No aby sa mi ľahšie dýchalo, potrebujem vyplatiť tie menšie pôžičky", pokračuje. " Tak by si sa mohla vysťahovať, aby sme predali dom."
Chvíľu jej trvá pochopiť, čo vlastne znamená predať dom. Predať miesto, ktoré je domovom, kde má svoje kytičky, bylinky, stromy, mačky a havina. Kde pozná každú rastlinku, kde je miesto pre jej oddych. Odsťahovať sa by znamenalo utrpieť stratu nezlučiteľnú so životom.
Pretože o presádzaní starých stromov všetci vedia, ako dopadne...?