kedysi dávno, ešte skôr ako civilizácia objavila Tarzana s jeho milovanými opicami, spoznala som ho ja. Už vtedy som bola riadna opica, ale ako správna opica ženského rodu som si to nikdy nepriznala a do krvi som škriabala nohy Tarzanovi, keď mi to náhodou chcel pripomenúť.
V to ráno som sa so svojimi krásnymi tuho vypestovanými stodvadsiatimi kilami hojdala na najkrajšej liane, chudera, tiež sa riadne potila a gúľala okáľmi vždy, keď som na ňu liezla. Od strachu sa celá natriasala a ochkala:" Ty už si tu zase? ", zaševelila a chcela mi ujsť, ale oko sokolíe .. teda čo to táram opičie ju zahliadlo v pravej chvíli a moja nežná laba ju zdrapla skôr ako sa nazdala.
Pekne sa tak hojdám a ládujem banánmi, sem tam si niektorým urobím dobre, nech sa amatéri pokochajú. Nastavim zrkadlovku na všetky otvory. Nie, ešte som nepila, banánovicu pijem až pri západe slnka. Moja liana sa trasie, čo ak ma napadne jedného dňa prehnať medenými trubkami lianovicu. Ale dajme si ruku na kreditnú kartu, na com by som sa potom hojdala.
Prežieram sa teda tými banánmi a v tom on, môj Limonádový Tarzan.
"Stará!!! už zasa snívaš?? vezmi sekeru a bež ten vysychajúci baobab zoťať!!
Švácaj, lebo večer nič nebude!!
Samozrejme, že tým myslel, že mi všetku banánovicu vyslope a večer sa nebude so mnou predvádzať na kamere .. statný to kujon.. mávla som rozšafne labami zobrala motorovu pílu a hor sa na baobab.
Zatiaľ si môj milovaný vyvaľoval celé poobedie prirodzenie dívajúc sa na živé volanie divočiny. Keď som sa doplazila domov a vyliezla na kámošku lianu, že prehupsnem z mojej liany priamo na jeho vztýčené mužstvo, zareval na mňa, že ani tur by sa nemusel hanbiť. " Stoj!! Čo ty nevieš, že blogeri nesúložia!!
Nad hlavou sa mi zjavili hviezdičky ako v americkom filme vytiahla som veľkú tekvicu a nafotila novú galériu bez Tarzana.
Čakám na jej zverejnenie, moje mohutné telo sa bude vynímať a verím, že celý mesiac budú nad ňou všetci opičiaci slintať.