pííííp ... píše sa

rok 4018. Opäť som reinkarnovaná. Rozhliadam sa po svete. Niekde hlboko ukryté sa mi sem - tam objavujú útržky iných životov. Asi mi zle pichli injekciu zabudnutia.

Z hlavy mi rašia zelené vlasy, presne ako vidíte na dokumentačnom foto a som nejaká unavená zatváram oči. " Nech som doma." V sekunde som premiestnená doma vo svojej predsieni. Krásny tento nový byt, všetko číre.

V kuchyni pobehuje polonahý manžel. Chcem si ľahnúť, ale ešte predtým čítam jeho myšlienky.
"Kde sa tu už zas hentá dotrepala?:"

"Wtf?? to mysli mňa?"

" Je tu ešte niekto iný?"
Odchádzam bez jedinej myšlienky, lebo aj tú by prečítal a zabuchujem dvere, chcem mať pokoj. Jedine sklo chráni spoľahlivo moje myšlienky pre mňa samú.
Inak ich dokáže prečítať každý, kto dosiahol nejaký stupeň vzdelania.

Natiahla som sa a oddychujem. V mysli sa mi vynára ďaleký zabudnutý život.
Beháme po sviežej zelenej lúke, naháňame sa pomedzi motýľmi .. ja a ON, môj partner. Kupodivu ten istý, ktorý je teraz vo vedľajšej miestnosti. Ale iba sa vidíme, nečítame si myšlienky. Keď chcem vedieť na čo myslí, musím sa spýtať. A možno odpovie.

Ach Bože, to je krása snívať.