OČI - nočný_motýľ

Ukáž mi svoje kukadlá, ukáž mi, prosím, prosím!
Sú to dve čisté zrkadlá, vedia, čo v srdci nosím.

Občas ich zastrie zima, chlad, občas sú jarné dažde,
ale keď slnko vyjde zas, ako keď horí raždie-
plameň a teplo v nich opäť zasvieti a vyjde letná dúha,
závojom čiernych mihalníc žmurkneme na svojho druha.

Pohľadom zvliekne ťa do trička v prívale náhlej vášne,
že aj malá zelená rosnička v rýchlosti odskáče do kríčka vlastne,
keď hltáš mu telo pohľadom,
ktorý patrí len vám dvom.

Z pohľadov očí rumenec zaleje zľahka líca,
to už dve bradavky sa na teba týčia.

Občas z nich kričí zranená duša, aj keď ústa sa smiať musia,
strhnú ti karnevalovú masku a ukážu v srdci vyrytú vrásku.
Vidíš v nich všetko bolesť i lásku... radosť, vášeň, žiaľ, faloš i prekvapenie.

Sú ako jedno veľké predstavenie..
Každý má antré vlastné sebe a ja chcem vidieť, čo je v tebe
Ukáž mi svoje kukadlá, ukáž mi, prosím, prosím!!
Nech viem, koho v srdci nosím.