Dvojtvárnosť

Vozili mi na terapiu mladého muža. Po úraze na vozíčku. Tvrdia mu, že dočasne. Vždy bol príjemný, slušný, spolupracoval, bol hrdina. Až raz...
Raz s ním prišla manželka.
Mala som problém zadržať slová. Ticho som žasla. Bol na ňu hnusný, protivný, celý čas brblal, bol negatívny, trpiteľský, po hrdinstve ani stopy.

Už chápem prečo sa objaví v živote ženy milenec.
K blízkemu človeku si dovolíme veľmi veľmi mnoho z toho, čo voči cudzím ľuďom nie. Doma môžeme zahodiť pretvárku a byť zlí, nepríjemní, mrzutí, hovoriť bez obalu, nedať si námahu zaobaľovať zlobu. Môžeme. Samozrejme, že môžeme.

Ale následky si ponesieme.