jednoduchá otázka

dohadovali sa ako zvyčajne, také talianske manželstvo. Hádky vysvetľovanie, málo pozitívneho a pritom stačilo tak málo...
ale veľká láska, oheň, vášeň. Aspoň Eva si to myslela. Už dávno mala túto otázku na jazyku. Na jednej strane ju on potrebuje potešiť
drobnôstkami a na druhej strane je tu stále niečo, niečo čomu ona nerozumie a prečo ju odháňa, a tak to vyriekla.
Otázku ktorá sa jej tlačila na jazyk spolu so slzami v očiach. Nevidel ich, samozrejme: "Čo vlastne pre teba znamenám ?"
Odpoveď ju zmiatla: " Hm.. dobrá otázka, musím porozmýšľať."
?????
"Takže nič", cítiac prázdno, zvesila ramená.
" To nie je pravda", povedal "a nie je to ani moja odpoveď, musím porozmýšľať."
" Preboha, o tomto sa predsa nerozmýšľa!", pomyslela si.

V duchu sa jej vynorila podobná situácia spred pár rokov.
Vtedy sa sa ho po hádavom období spýtala tiež.
"Čo pre teba znamenám?" a odkráčala vdiaľ.
Dobehol ju, objal. Schúllil ju celú do svojej teplej náruče a povedal: " Mám ťa rád."

Jednoduchá otázka, dvaja tí istí ľudia, len odpoveď je už iná.
A po tvári sa začali kotúľať slzy smútku a bolesti.