Retro

V ranej mladosti som sa občas vyskytla na dedinskej zábave. Nebola to moja parketa, ale v istom veku človek potrebuje byť kamarát s rovesníkmi. A tak sa stalo nepredvídané, že si k stolu prisadol chlapec, s ktorým sme v družnej debate pri minerálke našli spoločné literárne základy. Pri ďalšom stretnutí mi venoval fotku /tváre, asi z tabla/, s venovaním:
"Usiluj sa dosiahnuť to, čo miluješ, pretože inak budeš nútená milovať to, čo si dosiahla."
Nakoniec sme si teda vzájomne nestáli za námahu.

Dnes mi bez akejkoľvek debaty, nemusím byť ani prihlásená, pošle celkom cudzí chlap fotku, najčastejšie s otázkou "Ohodnotíš mi ho?" miesto venovania asi. A ani netuší, koľko mám rokov, ako vyzerám, ani čo čítam, koho volím a podobné osobné dôverné údaje.

To je nová doba.
Mala som sa viac usilovať,nemusela som byť tu...