je, keď objímaš ma na svitaní, keď vojdem sa do Tvojich dlaní
keď Tvoje oči po mne blúdia a na pery Ti úsmev lúdia,
dve spojené naše dlane a my dívame sa s nehou na ne,
teplo mi dávaš pod perinou a ja som šťastná, že si tu a nie s inou,
aj keď už prešli roky, stále mám v hrudi ten hrejivý pocit k tomu ako vtedy pod nočnou oblohou v tieni nášho domu,
nech ostane neporušené navždy,
čo zocelilo sa v mraze.. v daždi.