Pretrtkaný Silvester

Je to tak dávno, že je to premlčané, ale napísané to byť môže)

Dlho si ma tu oťukával muž, ktorého opustila aj s pračkou a posteľným prádlom pani, s ktorou dlhšie žil a plánoval budúcnosť. Kupodivu sa nepýtal, či periem v rukách). Len tak sme prehodili vždy pár slov. Bral to zodpovedne, pomaly by nedbal poslať oskenovaný čerstvý register trestov. Dokonca mi poslal na vyplnenie psychotesty, ktoré mal od príbuznej, lekárky. Aby teda nenaletel nejakej podvodníčke. No a hlavne, nemusím sa báť, sex nebude, budeme čas tráviť pozeraním filmov, v saune, prechádzkami po zasnežených kopčekoch, predovšetkým rozhovormi, nech vyčistíme obaja minulosť. Vlastne to mala byť terapia, ako tak s odstupom na to pozerám.

Rýchlik meškal len nepatrne, čo je u nás zázrak aj dnes. Čakal na stanici, podopieral stĺp. Nebol nijak nadšený, že ma vidí, ale keď ma doviedol k autu, ktoré vyzeralo, že budeme tlačiť až po chalupu, skrotol. Nezabudol vysvetliť, že to pekné, za pár miliónov, má zaparkované, aby som nešla po jeho peniazoch. No ty kráso, to bolo privítanie. A po vyhodení batožiny a dúšku bylinného čaju ma vyvenčil na zasneženej pláni, aby rozchodil ten šok a zvykol si na môj zjav, skôr, než ma posadí do vlaku späť. Zrejme ani veľa vlakov nechodí o tom čase, lebo keď ma udýchal túrou na vyhliadku, vzdal to. Spoločné funenie, nech aj do kopca, asi zbližuje. Ale nie zas priveľmi, schladil ma pamätnou hláškou: "dievča, to asi nepôjde".
Nuž, keby som šla s nádejou, že to pôjde, mohla som byť sklamaná.

Spomínam v dobrom. K saune sme sa nedostali. Akurát som ho urazila, keď som si natiahla budík neveriac, že ma včas zoberie k vlaku. Hoci som bola v dobrej kondícii, dvadsať kilometrov je predsa priveľa.

Neviem, či písať poučenie: Ľudia, ak nie je chémia, nijaký psychotest sympatie nezaručí!

Odkedy babička zavalila, že je radšej sama, aby jej nikto neprepínal televízor a mohla pozerať, čo ona chce, tak trávim Silvestre ako každé voľno. A je mi fajn)