Kde je prvý, či tisíci sex?

Čo je toto za večer? V éteri hrajú Prince „Purple Rain“. Asi tisíci raz ju počujem, asi tisíci raz prestanem na pár sekúnd existovať a prenesiem sa v čase „do stanice“ moje prvé rande. O chvíľu televízny Chris Rea a jeho „Tell Me There is A Heaven“ hlási ďalšiu stanicu, prvý, doteraz nestrávený rozchod ... ako to, že si to zakaždým vynorím z pamäte?

Ako to, že sa z nej nevynorí prvý, druhý ... tisíci ... sex? Ako to, že sa mi nevynorí ani jedna tvár náhodného milenca, ani jeden okamih ilúzie pohlavnej príťažlivosti? Nech robím, čo robím, zakaždým sa vynorí iba človek. Jeden, dvaja, ... ostatní sa rozplynuli ako oblak dymu a neostala po nich ani len spomienka?

Tak sa pýtam! Je sex naozaj to, čo tak úpenlivo hľadáme? Alebo je sex iba pridaná hodnota k niečomu, čo nevieme nájsť a napriek tomu snívame, že to nájdeme?