autá

Mám dlhú cestu pešo k metru.




Krátim si ju rôzne.



Ak sú ľudia, tak rozmýšľam nad nimi.


Napríklad včera . V tom náročnom zasneženom teréne tlačil mladý muž kočík s dvojičkami. Pozrel na mňa s neskrývanou závisťou.


Ja na neho s úprimným úsmevom, pretože som si povedala "ďalší, ktorý má radšej výrobu ako výchovu".



Ak je ľudoprázdno ako dnes ráno, pozerám sa na súvislý pás áut po oboch stranách cesty.


Ja ich rozoznávam podľa farby...

Design od P.F. by mi možno udrel do oka, ale také sa nenechávajú bežne na vzduchu.


Nenadchne ma na autách vlastne nič. Je to uzavretý priestor na kolesách. Ja som otvorený človek, mne nepristane malý priestor. A tak neviem posúdiť, či je auto bezpečné, rýchle, bezporuchové, spoľahlivé, úsporné, ako sa chová na ľade ...




Problém je, že ja neviem posúdiť ani u mužov, či sú bezpeční, ani ako sa chovajú


v nepriaznivých okolnostiach. Ale tá farba, farba vyjde rýchlo najavo :-)