Sme ako

muškát zrastený do jednej byle.
Kým moje okvetne lístky strácajú na svojej sile, pomaly vadnu - príde čas padania a vietor ich červené srdiečka odnesie vdiaľ,
Tvoja stonka rastie s mojou v puku a spolu v okvetnom zhluku, stáčame hlavy k slnečnému dennému svetlu,, hľadiac k nemu jedným smerom, spojac dva rozličné svety v jedno krásne súkvetie, červené ako oheň - ako prúd vášne. Ty vo svojom puku pred rozkvetom a ja odkvitajuc s letom a predsa tak krásne je spolu,, napĺňať svoju vôľu a nechať sa niesť životom.