Čo sa stane po rozvode

Väčšina ľudí si myslí, že vie, čo bude po smrti. Aj keď je vzdialenejšia, než rozvod.
Mnoho rozvedených vyštartuje na lov ďalšieho partnera, buď za účelom ochočiť, alebo naopak, nechať sa ochočiť.
Málo ich sedí na bobku a čaká v kúte, že ich nájde princ/komtesa. Nenájde, ak, tak ten kôň, a ešte ani ten nie je biely.
Poniektorých sklamanie zmrazí a točia sa ako pokazená platňa - to ako "spomína na nebožku", platí aj na nebožtíka, proste, majú v hlave to, čo nie je, pravdepodobne ani nebolo, a nepohnú sa ďalej, kým niekto nekopne do verklíka až to zabolí.
Sú aj ťažko traumatizovaní, trpiaci reálnou krivdou, následne sebaľútosťou /sfiňa okolie si myslí, že patričný trest za naivitu/, a tí roky budú rozprávať, ako im ublížili. Čím prehĺbia presvedčenie okolia, že sú fakt po zásluhe sami.
Niekto oslavuje deň právoplatnosti rozvodu ako Deň samostatnosti. Je to, ako sa učiť chodiť, ťažké, ale oslobodzujúce.

Väčšinou je to kombinácia všetkého možného, a jediný spôsob, ako sa tomu vyhnúť, je nezaložiť si vzťah, vyžadujúci sto percent spoluúčasti. Odtrhávanie sa od toho, s kým zdieľame, je s papierom, či bez papiera trhanie, nepríjemné, prípadne bolestivé, traumatizujúce, blokujúce chod života.

Aby to nebolo také dlhé, sú dnes bežné niekoľko percentné vzťahy. Milenci na víkend. Milenci na výlet. Milenci na dovolenku. Milenci za výpomoc okolo domu/aj to som počula/. To je vtedy, ako permanentný vedlejšák. Môžete mať aj hlavný pracovný pomer. ...

Tak, slávim pol pracovného týždňa za sebou, prajem aj vám do dnešného dňa na polovici cesty samé príjemné ...