Ži a nechaj žiť

Vynorila sa mi spomienka, iba pár mesiacov stará. Pripomenul mi ju článok nižšie. Stála som na autobusovej zastávke po nefrologickom vyšetrení po tom, čo som usilovne cikala celý deň do pohára, vracala som sa s výsledkami do práce. Čas na zastávke som chcela využiť a aj využila tým, že som vytiahla mobil a napísala priateľovi, výsledky sú dobré, idem do prace, môžeš pre mňa prísť ako obvykle. Obaja pracujeme za PC, vedela som, že si to prečíta, ale nemusím ho rušiť v práci vyzváňanim telefónu.
Ale to som si zrejme nemala dovoliť. Neďaleko stojaci dôchodca, ktorý zrejme nič nemá na starosti ako posudzovať životy iných, sa začal nepriamo obúvať hlasným vykrikovanim, ako dnes všetci čumia do mobilov.
V duchu ma napadlo, čo ťa potom kurva je? Pýtam sa ja teba prečo generácia mojej mladosti teda aj tvoja sedela ráno v autobuse ako prikutá a čítala noviny? Ale keďže som ho ignorovala, nepodarilo sa mu nadviazať hašterivý dialóg.Vlastne mi ho bolo ľúto. Nespokojný človek, ktorý šíril okolo seba nepríjemnú atmosféru.

Niekedy na jar, v čase keď sa nosili ľahké čižmičky aj v teplom počasí. Kráčala som si poobede z práce tzv. ladovňa, kde ma oziabe ešte aj v chladnejši letný deň, v podobných čižmičkách vystužených teplými ponožkami riadne premrznutá z celého dňa. Tešila som sa zo slniečka, že si konečne zohrievam kosti.
Oproti mne kráčala žena o málo staršia odo mňa. Prešla okolo mňa a začala nadávať na mňa a moje čižmičky, žeby ich zo mňa strhla a že sa všetky opičíme. Nevieš a súdiš. Mala som chuť na ňu zarevat zavri si papuľu ty krávo nebeská!! Ale načo si kaziť deň. Sama musí byť dosť nešťastná, ak jej takýto detail pije krv natoľko, aby začala nadávať na ulici na človeka ktorého prvý raz vidí.

A prečo som sa vlastne k tejto téme vrátila? Dnes si sedíme na obede, jedinej voľnej chvíli počas prácovného dňa. Kolegovia sa bavili pre mňa o nezaujímavej téme, tak som si vytiahla mobil a objednávala som si jutovinu na kreatívne tvorenie. Nepotrebujem sa smiať len preto, že niekoho ohovárame a smejeme sa na ňom aký je hňup. A kolega sa hneď za staral, že by som sa mala s nimi baviť 😊ale ja by som to nazvala strácaním času - to ich bavenie. Využila som chvíľu a objednala jutovinu, keď príde vytvorím obrázky a dám zarámovať. A čas, ktorý som strávila hľadaním vzorky a objednávaním radšej budem venovať svojmu priateľovi.

Žime a nechajme žiť, nestarajme sa o to, čo kto robí a prečo, pokiaľ niekomu neubližuje a neprekračuje medze zákona, starajme sa o svoje vlastné životy, keď nechcem byť online nie som a je mi jedno či je niekto iný, možno pracuje, tak ako ja, keď mám polovicu práce v meilovani a práci online, nestarajme sa, keď si číta na nete vtipy a nemá chuť sa rozprávať s náhodným ľuďmi alebo len tak bohapusto sa nudiť, kým príde autobus, nestarajme sa, kto má čo oblečené, starajme sa, aby naše srdcia boli naplnené láskou a radosťou a nie posudzovaním ostatných.
Z môjho uhla pohľadu, je vždy ľahšie hodiť do kabelky mobil, ktorý je už vlastne malý počítač a niečo si vo voľnej chvíli prečítať alebo odpísať na meil ako vláčiť hnihu alebo prázdnym tliachanim zabíjať čas.