Najprv sa len jemne dotýkali
nesmelými, nevinnými vetami,
zrnká lásky snáď aj vyklíčili,
aj keď možno ani nechceli...
Fotiek zopár s láskou vymenili,
skryté sny aj túžby prezradili,
svoju radosť aj smútok si zverili,
pri večerných nežných šepotoch.
Prešiel mesiac, dva, či tri,
zrazu dusno cítiť v povetrí,
prečo, to on nechápal,
a tak zase zostal sám.
A keď sa niekde v diaľke stratila,
rozmýšľa, čo je asi za tým,
či niekoho milšieho už zvábila,
či v spomienkach jej niekedy sa vráti...