Omil

Prezváňalo ma nekonečne cudzie číslo. Keď som sa odhodlala hovor prijať, tak šlo okolo strašne hlučné čudo, som povedala, že nič nepočujem a volajúci položil, ale o štvrť hodinky znova. To som už sedela v autobuse a naozaj sa mi protiví vybavovať si hovory pred tridsiatimi cudzími ľuďmi, tak som to nechala mrnčať potichu a rozmýšľala som, komu som čo dlžná, veď inak sa bežne zavolá o hodinku, dve, nie po pár minútach.

No a v týchto úvahách ma zastihla esemeska. S jedným slovom. "Omil"
Ako môžete cudziemu chlapovi napísať, že omyl je s tvrdým?
By si ten natvrdlý omyl vysvetlil inak, a to by som prišla o nervy, nemám rada zvonenie telefonu, ani zbytočné reči.

Dnes som krásny poldeň strávila z očí do očí, bok po boku je presnejšie, okružnou vyhliadkovou trasou so Sligom, v rámci poznávania najkrajšej krajiny sveta, jeden krátky diel s názvom Brána Pálavy)
Nebol to omyl, a druhý diel zas, až bude zber, to má iné grády)