Pohoda, klídek

Bežne si tú mantru zakončujem slovami "bony budou", lebo ako nefajčiarovi mi pohodu nepredstavuje tabáček a ani na kľude to nedodá, keď ma niekto vydymuje. Ja viem, údené dlhšie vydrží. Ale väčšinou sa nekonzervuje zaživa, však.

Kým nič nerobím, nesadá mi teplo na mozog. Ale poniektorí si myslia, že je väčšia šanca. No akože, na oblbovanie. Nemám schopnosť flirtovať ani zmysel pre humor nie je ktovieako rozvinutý, tak som celkom vďačný terč rôznych vtipálkov. Býva to ale v inom ročnom období, lebo teraz sú plážoví inžinieri pri vode a tam predvádzajú svoje schopnosti zaujať. Až na jeseň si precvičujú pri počítači, čo im v lete zabralo.

Tak sa musím bonznúť, naletela som. Panáčik písal, prekladal mu google, ale vyzeralo to celkom zaujímavo, uveriteľne. Síce malé výstražné svetielko mi zablikalo, keď v profile mal "slobodný" a ukázalo sa, že má ťažké srdce na /údajne/ bývalú manželku.
Som si povedala, že aj tak je najlepšia činnosť sladké ničnerobenie a pokračovala som v debate. No jasne, nebolo s kým iným pokecať. Dal novú fotku do profilu, decentný šesťdesiatnik, upravený, možno až priveľmi, keby bol v móde mať fúziky ako Herkule Poirot, tak ich má na stotinu milimetra. Rozklikla som fotku, nech sa lepšie pozriem, a - ukázalo sa, čo sa nemalo. Lišta. S údajmi. No ale! Keď som sa ho opýtala, v ten moment to vymazal.

Zo mňa teda pátrač nebude. Nikdy si nezačínam komunikáciu. Nevyzvedám. Mnoho rokov si píšem a neviem ani krstné mená. Je to písanie, každý má svoje limity, a dôvody, prečo povie, že sa volá Fero, keď sa v skutočnosti volá Jano. Zbytočná kamufláž.

A teraz sa nedozviem, čo mi ten pán vlastne chcel. Najskôr zapijem zvedavosť buď práškami na spanie, alebo pohárom bieleho.
Ráno bude nový deň, nová šanca prežiť zaujímavý mikroromán.

A znova sa utvrdiť v podozrení, že nič nie je tak, ako nám to predkladajú...