Zíde z očí, zíde z mysle

U mužov je to samozrejmé pravidlo. Akoby ich príroda obdarovala automatickým mazaním pamäte. Preto idú znova a znova objavovať ženu. Áno, jednu jedinú, pre ten okamih. Odchodom, zavretím dverí ju pridajú do toho, čo v počítači má názov "kôš".

Úprimne im závidím.

Nejde to vypestovať, nejde to kultivovať, lebo žena nemá ani zárodok zabúdania. Žena ukladá, spomína, prehŕňa sa v dejinách, čo bolo, čo by bolo, čo nebolo ešte častejšie, hoci to je je už vysoká abstrakcia, spomínať, čo nebolo, však.

Zdá sa, že príroda ale zas našla riešenie.
Muži často získavajú ženské črty, postavy, zadky aj predky. Ženy zas preberajú mužské správanie aj tvary, asi sa kariérou a životom ľahšie prebojováva chlapskými spôsobmi.

Tatam sú tradičné modely rodiny, aj milenecké trojuholníky a mnohouholníky majú nevídané rozmery a tvary.

Obľúbila som si mužské práce, pílenie, orezávanie konárov, a aj to všetko, čoho by sa väčšina žien neujala, ale to myslenie, tá ľahkosť bytia, ľudia, to krásne mužské zabúdanie, to neprichádza.

Súdruhovia z NDR niekde urobili chybu....:-)