Bol to krásny začiatok. Spojil nás pokec. Prvé reálne zoznámenie z chlapom. Bolo všetko úžasné. Nejak sme sa dali dokopy a žili spolu. Ubiehal čas a vernosť strácala na sile. Nič som sa nedozvedel všetko som si musel nájsť a tým to začalo. Prvý vzťah je vždy ten osudný. Mladý naivný chalan sa chcel postarať o priateľa až kým nás smrť nerozdelí. Ale prišiel zlom. Našlo sa to co nikdy nemalo. Po 5,5 roku už sme nemali nič. Bolo horšie a horšie a dní ubiehali ťažšie a ťažšie až nakoniec som povedal "Je koniec" .Po 6,5r Bol koniec. Dlho trvalo kým som sa dal dokopy ale život ide ďalej. Osud mi nedoprial. Stretol som chlapa ktorý mi ukázal čo je život. Život mi zmenil celé zmýšľanie a uvažovanie nad ľuďmi. Každý je nejaký ale už keď niekto je fakt normálny a chce už len dožívať s prítomnosťou dobrých a úprimných ľudí je super pocit ktorý je silnejší ako falošná láska. Pre mňa už ponaučenie nikdy neveriť úplne všetko čo kto povie a nech to myslí akokoľvek lebo vždy príde niečo iné. PS: Mam len 26r.