Paradoxy

Rodinné paradoxy. Manželka, dve krásne deti. Stará sa o rodinu, ja sa starám o ňu. Postará sa, navarí, upečie, všade upratané, navarím, upracem. Dve krásne deti, šikovné deti. Vonkajšia idilka, vnútorné zúfalstvo. Manželstvo bez vášne. Žiadne ľúbim ťa, potreba dotykov. Žiadne chýbaš mi, mám na teba chuť. Čokoľvek urobím, je úplne bez odozvy. Roky plynú a ja som rezignoval, akoby kúsok z jej puzzle chýbal. A tak píšem poviedky, sem tam tu niekomu. Vtedy však prichádza obrovská žiarlivosť. Kam ideš, komu píšeš, načo odchádzaš. Žiarlivosť prečo, keď nechceš moju vášeň?
Niekedy človek potrebuje povedať o svojom vnútornom pekle z ktorého niet úniku.