Funenie

Neverila by som, že zrýchlené dýchanie, funenie, dychčanie aj hlučné, je pritom prijateľné. Kolektívne. Nijaký hrdina, čo by pri tom nefunel, sa nevyskytol, nikto nekazil ostatným pocit, že to proste nedáva. Kondícia pri prudkých pohyboch ukáže svoje. Všetci do jedného sme odkvapkávali pot , ledva nabrali vzduch na odzdravenie. Niekoľkokrát sme sa predbiehali, prehodili pár slov. Neuveriteľné, ako spája, to spoločné fučanie, potenie v horách. Mimochodom, zistila som, že okolité národy majú tieto zvuky celkom identické)

Milujeme viac to, čo nie je zadarmo za čím sa musíme plahočiť, odriekať si, vyvíjať nevšednú námahu. Človek to má v povahe.

Možno preto sa zamilujeme do niekoho nedostupného. Užijeme si s tým, kto je poruke, to iste hej, ale, túžime prekonávať, dostať to, pri čom máme pocit, že vypustíme dušu, lebo to za to stojí. Pretože, s tým sa môžeme chváliť. Veď akoby niekto ocenil, že sme frajerku stretli v obchode za pokladňou. Navyše o dve ulice ďalej. Neustále sa pachtíme, potrebujeme trofeje, a keď už ich máme, chceme ďalšie.

Pospomínala som pri tom extrémnom dýchaní ... a zistila, že nikdy už nechcem niečo tak hrozné, ľudskú dôstojnosť znižujúce, ako je zamilovanosť. To by malo mať číslo diagnózy, bo človek sa pri tom správa tak, že po pol roku, kedy zamilovanosť pominie, sa hanbí a pod zem by sa prepadol.

No schválne, či prezradíte na seba, čo ste vyvádzali pod vplyvom zamilovanosti?