Blog o blogeroch

Napadlo mi stretnúť sa s pár blogermi z amatérov a urobiť si vlastný prieskum a reportáž pre vás. Je vôbec rozdiel medzi blogermi a ostatnými mužmi amatérmi? Nie je to náhodou tak, že jedni sa chvália svojím pérom v albumoch a tí druhí svojím pérom v blogoch?

Posúďte sami.


So Shaolinom sme mali cestu do Prahy, a tak som oslovila na priateľské stretnutie jedného vychýreného blogera, od ktorého som akurát dočítala blog. Pre lepšiu orientáciu ho budem volať Bloger číslo 1. Vo svojom profile tvrdil, že so ženskými to veľmi nevie, na vypisovanie tiež nie je a na komentáre veľmi nereaguje. Tak som mu navrhla osobné stretnutie, pretože jeho blogy vo mne vyvolali búrku pocitov a emócií. Chcela som sa o tomto človeku dozvedieť trochu viac. Zistiť, kto sa skrýva skutočne za tými kontroverznými blogmi.
Odhaliť malé rúško tajomstva. Nesúdiť ho, len mu povedať, ako to na mňa celé pôsobí. Urobiť si vlastný obraz na vec.
Netajím sa tým, že ma podivíni vždy tak trochu k sebe priťahovali. A ja zase ich. Tak si hovorím, že by to mohlo byť vzájomne obohacujúce a zaujímavé stretnutie.
Na moju smolu mi ale neodpovedal na správu dostatočne promtne.

Nechcela som nechať nič na náhodu a poistila som sa plánom B.
Oslovila som ešte vychýrenejšieho blogera, tiež z Prahy. Pre účely tohto blogu a zároveň zachovanie anonymity týchto osôb, bude teda on Bloger číslo 2.
Priznám sa vám bez mučenia, veľmi ma potešilo, keď bloger 2 prijal môj návrh a pozvanie na zmrzlinu.
Do termínu osobného stretnutia, na ktorom sme boli predbežne dohodnutí, ostával ešte nejaký týždeň, tak sme si zatiaľ vymenili niekoľko správ, ktoré nám pomohli zistiť o tom druhom niečo viac.

Samotné stretnutie bolo veľmi príjemné. Bloger 2 sa javil ako galantný gentleman. Pozval ma na zmrzlinu a potom ešte na kávu a chlebíček, s ktorým sme si urobili piknik v parku. Reč mala naponáhlo, ani náhodou nestála. Celkovo som mala z oného stretnutia veľmi dobrý pocit.

Ten dobrý pocit mi vydržal až do chvíle, než mi do správy poslal blog o našom stretnutí. Mienil ho zverejniť anonymne, takže by mi to mohlo byť šumafuk, o čom tam píše...
Zamrzelo ma ale, že to ani zďaleka nepopisovalo realitu. Bola to akási karikatúra nášho stretnutia. Mňa tam vykreslil ako jeho vernú fanynku, ktorá merala cestu cez dve republiky, aby sa mohla stretnúť so svojím blogerským idolom! Netvrdím, že jeho blogy nemám rada. Práve naopak. Vždy ma bavilo čítať s akou ľahkosťou a humorom popisuje autor skutočnosti. Ale zas! Odtiaľ potiaľ! Jeho autogram na svoju zadnicu si odpustím ;)
No a pán bloger 2 z toho príbehu vzišiel ako najväčšia hviezda, hrdina, lámač ženských sŕdc a domyslite si čo ešte...
Táto skutočnosť mi teda vnucuje myšlienku, do akej miery je pravda a realita to, čo vo svojich blogoch Bloger 2 popisuje?! Súdiac podľa blogu o mne tomu nedávam veľkú nádej na pravdu :(

Edit: Môj drahý si neželal, aby sa čokoľvek také zverejňovalo. Mal predsa potrebu brániť česť svojej dámy, i tú svoju. A keďže tu nie som sama za seba, ale už nejaký ten rok tvoríme pár, požiadala som blogera, aby to nezverejňoval.
Bloger č.2 sa napokon rozhodol, že nič zverejňovať nebude. Popriali sme si veľa šťastia a naša žhavá komunikácia sa premenila v obrí ľadovec.


Medzitým sa ale ozval i Bloger 1 - že sem na amatérov veľmi nechodí, len sem občas hodí nejaký blog, ale že ho môj profil zaujal a rád by sa so mnou stretol. Našťastie, má Shaolin toto leto v Prahe kopu práce a som tu s ním pomaly častejšie než na Slovensku. Tak prečo to nevyužiť a neskúsiť ďalšie zaujímavé stretnutie?
Čo pôvodne napísal, to aj dodržal. Takže sa naša komunikácia na amatéroch obmedzila len na organizačné podrobnosti typu kedy?, kde? a čo? A upozornil ma, že o našom stretnutí plánuje napísať blog... Že ma to neprekvapuje!

Medzičasom pribudlo niekoľko jeho nových výstredných blogov, takže som nemala strach o núdzu tém na náš spoločný rozhovor. Otázky sa v hlave len tak hrnuli.
Žiaľ, deň pred naším dohodnutým stretnutím si to pán na holenie rozmyslel?!
V správe som si od neho našla len toľko. Citujem: Rozmyslel jsem si to, nechci se s tebou vidět, ani bavit, už mi nepiš.

A aby toho nebolo málo, ešte si ma aj zablokoval. Takže mu už nemôžem odpísať, ani komentovať jeho blogy...
Hlavne že bloger 1 má rád výzvy a život nechce premrhať.
Nuž, ďalší gumový medvedík, ktorý vymäkol a zľakol sa malej holky.
OK, aj tento čin mi pomohol utvoriť si názor o jeho osobe.

A tak si hovorím: do tretice všetko dobré! A oslovila som Blogera číslo 3.
Dá sa povedať, že išlo o môjho dlhoročného známeho, s ktorým som si kedysi písala aj intenzívnejšie. Nikdy ale nedošlo k osobnej schôdzke. Možno je načase to zmeniť.
Popravde, on bol prvý, ktorý mi zišiel na um, keď som uvažovala, že sa v Prahe s niekým stretnem...
Nanešťastie ten týždeň bol mimo Prahy a vracal sa až v predposledný večer nášho pobytu. Z čoho som nebola zas tak veselá, pretože večery som chcela tráviť s partnerom, s ktorým som sa celý deň nevidela. Shaolin ma ale povzbudil, nech do toho idem!

V deň nášho stretnutia som mala takého divného tušáka. Bol to proste divný deň. Jednak som sa v ten deň necítila úplne OK. Metro nestálo na stanici, kde som mala vystupovať. Takže som musela ísť o zastávku ďalej a vracať sa v nádeji, že to nájdem. Samozrejme som meškala. Prídem pred dohodnutú kaviareň a zistím, že už majú zatvorené. Nikde ho nevidím. Pozriem na mobil a tam zmeškaný hovor. Volám mu a dozvedám sa, že má trable s kľúčami a nemôže sa dostať do bytu (keďže práve pricestoval). No fajn! Taký ideálny deň na schôdzku...
Hovorím mu, že ak potrebuje, nech teraz rieši dôležitejšie veci. On trval na pôvodnom pláne a navrhoval mi miesto nového stretnutia na pol cesty medzi kaviarňou a jeho barákom.
Tam sme sa teda po menších obštrukciách konečne zišli. Bola som trochu vykoľajená, že nejdeme do reštaurácie, pred ktorou sme sa stretli. Už beztak som z tej situácie bola dosť vystresovaná :D vysvetľoval mi že potrebuje ísť pre ten kľúč. V hlave mi na mikro sekundu prebehli všetky scenáre z tých trilerov, kde po nejakou zámienkou vylákajú mladé dievča na menej rušné miesto, strčia do auta a predajú na obchod s bielym mäsom za hranice... Už asi starnem! :D kedysi som na takéto riziká vôbec nepomyslela.
Nešli sme dlho. Nebýval ďaleko. Zo zdvorilosti ma pozval dnu. Vysvetlila som mu, že ako slušné dievča počkám radšej vonku na ulici.
Trvalo to len chvíľu a už sme sa vracali tým smerom, kde sme sa stretli. Viem, akú má povesť na amatéroch, viem že je to slušný bloger, ktorý tam má dokonca profilovku s tvárou. Napriek tomu som bola v neznámom prostredí stále obozretná. Mapovala som si, kadiaľ ideme, aby som sa v prípade núdze vedela dostať na miesto, odkiaľ som prišla. Keďže pôvodný plán A stroskotal a ja som nevedela, kam to vlastne ideme.
Veľmi ma pobavil jeho telefonát s maminou, ktorá sa oňho strachovala a vyzvedala, či tá schôdzka, na ktorej práve je, nie je nejaká nebezpečná. Len pre predstavu - meriam 159 cm pomaly aj s topánkami a vážim tak 57 kg :D
Ale mám pre to pochopenie. Oňho sa strachuje jeho mamina o mňa zas môj Shaolin (paradoxne moja mamka sa o mňa nikdy toľko nebála). Je fajn vedieť, že niekomu na nás záleží...

Cestu do reštaurácie sme prekecali, a tak mi ubehla veľmi rýchlo. Až mi bolo ľúto, že sme sa stretli v takú neskorú hodinu a ešte do toho prišlo toľké zdržanie. Času nebolo veľa, no stihli sme prebrať pár zaujímavých tém začínajúc fotením, OF, filtrovaním a výberovým konaním na amatéroch, bavili sme sa o niektorých ďalších blogeroch a predovšetkým blogerkách. O trojkách a stretnutiach s amatérmi, o vzťahoch s amatérmi a neobyčajných osudoch niektorých amatérov... Medzičasom sa ku nám pridal aj Shaolin, ktorému som napísala názov reštaurácie, kde sme, aby sa nestrachoval.

Keďže doteraz nevyšiel žiaden karikatúrny blog, ani si ma dotyčný nezablokoval, hoci by k tomu boli dôvody... A nestalo sa nič divné alebo negatívne, takže hodnotím toto stretnutie s odstupom času za najvydarenejšie! :D Škoda, že sme nestihli prebrať viac zaujímavých tém.

O to viac ma mrzí, že záver stretnutia bol taký dramatický. Z pohľadu blogera 3 to muselo vyzerať dosť šialene. Odskočil si totiž na toaletu a keď sa vrátil, my sme už za stolom nesedeli. Našiel nás vonku na ulici. Shaolin mi vysvetľuje, ako sa o mňa bál a ja plačem. Už toho bolo na mňa v ten deň príliš.
Ani neviem, ako sme sa s blogerom 3 rozlúčili. Bolo to celé nejaké zastreté. Nevnímala som vtedy dostatočne.
Ono nastaviť si nejaké hranice vo vzťahu nemusí byť také jednoduché, ako sa to na prvý pohľad zdá. Teória je jedno a prax môže ukázať, že to bolo celé na prd. Aj my sa stále učíme. Ten večer sme zapadli do náhodného baru, kde čapovali asi 10 druhov pív. My sme si dali jablkový džús. Striedavo sme sa rozprávali a plakali. Myslím, že vtedy by sa o svojich synov báli všetky mamky, ktoré ma videli. Kričala som. Zúrila som. Lietali facky. Prvý raz v živote. Dúfam, že naposledy.
Všetko zlé ale na niečo dobré. A ja som rada, že sa to všetko stalo. Pomohlo nám to posunúť sa zas o kúsok ďalej a určité veci si vyjasniť. Tuším máme zas ku sebe bližšie.

A čo sa týka blogera 3, čuduj sa svete, nevyplašilo ho to natoľko, že by sa už neozval :)


A to som sa pohrávala s myšlienkou, že by sme spolu so Shaolinom zorganizovali stretávku blogerov. Akože viacerých dohromady. Dokáže si to vôbec niekto predstaviť? :D

Pri blogeroch je to pestré ako kytice na dušičky. Ako život sám. Občas natrafíte na niekoho, kto si vás s obľubou zablokuje. Potom zasa na niekoho, kto vám milerád kúpi kávu, aby ho to inšpirovalo napísať erotický blog. A potom zas na niekoho, kto má trable s kľúčami, ale pokec s ním je fajn.

Prajem vám len samé príjemné stretnutia s amatérmi, na ktoré nebudete chcieť zabudnúť.

Vaša MissKiss