...ta caria juchacha

Dnes je sobota caria... je dôvod juchať? Je, rozhodne je, horúco ako v stredomorí v lete, dusno ako v hrnci pod pokličkou a príležitostí na zábavu... no, to pomenej.

Nemám rada, ak muž núti ženu, aby vyvinula iniciatívu. Normálne ju tým oberie o možnosť čechrať si ego tým, že odmietne jeho návrh , lebo to zle vymyslel. Niečo ako vybrať esá z balíčka, také negentlemanské je to. Prečo by žena mala niesť zodpovednosť za počasie, ak navrhne práve búrkový termín presnejšie ako hydrometeorologický ústav.

Kedysi pradávno, zišli sme sa normálne.

Zoznámili sme sa kdesi na dedinskej zábave, a dohodli si rande. On bol pragmatik, ja desne mladá a romantická. Stretli sme sa v cudzom meste približne rovnako ďaleko pre oboch. No ale od kolegýň som vedela, kde je prírodný park, a tak miesto pohodlíčka pri kávičke som smelo navrhla prechádzku.
Nebol to dobrý nápad. Po prechádzke chlapec so smutným pohľadom na svoje zablatené tanečné topánky povedal, že ani na manévroch nemusel chodiť v takom teréne. Samozrejme, viackrát to neriskoval, vidieť, že nemal zmysel pre humor.

Nemal to nechávať na mňa, to je jasné.
Ostala mi po ňom fotka s nápisom na zadnej strane.
Snaž sa dosiahnuť, čo miluješ, inak budeš nútená milovať, čo si dosiahla.
Problém je iba so zamilovanými, ktorí neustále idú za vidinou, mámením, zdaním, ktorým sa neustále vlní pred očami fata morgana a miesto k osviežujúcim prameňom ich vedie do najvyprahnutejšej púšte samoty. Mýliť si sex s milovaním, to sa stáva. Smutnejšie je zistiť, že to bolo milovanie a vymeniť ho za sex.

Taký je život. Váš tiež?