Nevera po slovensky

Tu si ideme parta kolegov zo spoločného obedu. Užívame si ten blažený pocit gastralnej demencie, keď sa tu zrazu ozve kolegyňa.

"Inak, môžete ísť aj vedľa nás! A nie ako bodyguardi, tri kroky za nami!", utrúsila s úsmevom. "Dik, ale my sa tu s kolegom dobre bavíme a taktiež mám odtiaľto lepší výhľad", kontroval som. "Lepší výhľad na co?", a tvárila sa, že nerozumie, mrška jedna. "Noo, ideš predo mnou v lodičkách a krátkych šatičkách. Čo myslíš? Čo by to tak asi mohlo byť? ... A napoviem ti. Vlasy to nie sú!", provokačne som dodal. "Predsa, na tú tvoju parádnu riť, ktorú by som najradšej omrdal na 10 rôznych spôsobov!", dodal som si sám pre seba hundrajúc. Na to sa akože prekvapene na mňa otočila, ako keby mi čítala myšlienky a ostentatívnym gestom si popotiahla šatičky nižšie, i keď výsledok bol rovnaký ako predtým a potichu, ale zároveň tak, aby to kolegovia počuli, sa pripojila k môjmu teatrálnemu vystúpeniu slovami: "... pred kolegami nieee!" A samozrejme nezabudla pripojiť šibalský úsmev.

Jasné. Bolo to len divadlo a podobných situácií zažíva určite mnoho z Vás. No u mňa sú v poslednom čase, tak nejak na dennom poriadku. Určiťe sa teda pýtate, čo ma spoločné táto moja historka s názvom blogu? Chcel som tým poukázať na myšlienku z rovnomenného československého filmu, ktorá kombinuje dve aktivity. Prácu a neveru.

Na jednej strane si hovorím, že z oboch strán by to aj šlo. No zároveň mi niečo vraví, že to nebude najlepší nápad. Hlavne keď sme obaja v partnerskom zväzku (podotýkam nie voľnom alebo zdieľanom) a ona ešte v manželskom s dvoma teenage chalanmi. Stále mi tam na pozadí niečo kričí, ako neaktualizovaná navigacia v aute:

!!!POZOR!!! OTOČTE SA DO PROTISMERU!

S dodatkom, že z jej strany to neostane iba pri sexe! No a potom z toho bude kolosálny prúser.

Ako to vnímate Vy? Sú tieto dve aktivity, práca a nevera, resp. nevera v práci, podľa Vás vzájomne kompatibilné?