Nešuk na pracovisku

Leto je obdobie dovoleniek a tiež prázdnych kancelárií. Človeka zväčša nahnevá, ak musí merať cestu na úrad a cieľ cesty, kancelária so správnym štemplom je napriek úradným hodinám zavretá. Jasné, že aj úradník má právo na zaslúžený oddych. Lenže, keď som si naposledy pýtal od šéfky deň dovolenky, aby som si práve jednu neodkladnú záležitosť na úrade vybavil, nástojila na tom, že si musím zabezpečiť niekoho z kolegov, aby ma plnohodnotne zastúpil počas mojej jednodňovej neprítomnosti na pracovisku.

Dvere na úradovni zamknuté, SBSkár na vrátnici ma presviedča, že nie je oprávnený poskytovať informácie, kde sa práve nachádza strážca okrúhlej pečiatky. Stiahnem sa na prázdnej chodbe na bok aby som pomocou telefónu sa protekčne dostal k vedúcemu , keď začujem diskrétne cvaknutie zámku. Chodba je dlhá no nikto sa na nej neobjaví. Zrazu z kancelárie, ktorá pred chvílou ešte nedobitne, pod siedmimi zámkami, ukrývala vytúženú pečiatku, vyletí slečna. Napráva si svoju sakrementsky krátku sukničku rovno vo dverách a ako neexistujúci prízrak mizne na toaletách na konci chodby, aby si opravila roztečené šminky a svoj rozcuchaný účes.

Som súcitný s mužom, ktorého ešte nepoznám a čakajúc na chodbe mu dávam dobrých 5 minút, aby si prípadne uviazal kravatu, umyl si zuby a ruky... Zaklopem. Otváram dvere. Za stolom sedí usmiaty štyridsiatnik. Na bielom golieri má červenú šmuhu. Vo vzduchu jasne cítim zmes vône vytečenej kundičky a typický pach semená.

Vybavovanie komplikovanej záležitosti ide nadmieru hladko a červená pečiatka čoskoro zaschne na mieste na to určenom. Snažím sa pritom nevšímať si zreteľné odtlačky rúk a zadku na kancelárskom stole. Som nesmierne vďačný za nedávny sex na pracovisku. Taká celkom vydarená kancelárska trojka.

Každopádne, ja odchádzam uspokojený.

Cestou domov premýšľam nad adrenalínom, ktorí tí dvaja zaiste prežívali ešte pred pár minútami. Potom si spomeniem, ako ma pred pár rokmi šéfka vymákla v kopírovacej miestnosti. Zamkli sme sa tam s bývalou kolegyňou, aby sme potajomky vytlačili tri kópie jej diplomovej práce. O tom, že študuje na diaľku som vedel iba ja. Rovnako ako aj o jej zajačích úmysloch, citujem "keď nejakým zázrakom dokončí vysokú školu".

Po jej odchode z práce ešte dlho kolovali historky, ako som ju na kopírke pravidelne preťahoval. Mrzelo ma iba to, že som sa o to ani len nikdy nepokúsil.

Spomeniete si aj vy občas na nevyužitú príležitosť na pracovisku, keď sa medzi vami nikdy nič nestalo ale kolegovia vás napriek tomu bezdôvodne ohovárali?