Hrdličky

Pred oknom mi rastie starý smrek.Jeho dni sú už zrátané, lebo korene sa nebezpečné blížia k múrom bytovky.Toto leto si ho za obľúbenú oddychovú destináciu zvolili hrdličky.Možno by mi ani tak nevadilo,že si tam svoje nástroje chodia ladiť počas dňa.Horšie je,že začínajú okolo 4 ráno, keď normálny človek chce ešte spať.

Najskôr priletí jedna,začne ladiť svoj nástroj .Predpokladám, že je to samček.Potom spustí samička.Aj keď ona iba troška.Akoby sa jej nechcelo.Predpokladám,že sa mu sťažuje,že ju bolí hlava a dnes z toho opäť nič nebude.
Chvíľu sa tam naťahujú.Bude sex,nebude sex?Ju to po chvíli prestane baviť a stíchne.A on chudák si tam svoj nástroj ladí sám.Za celé leto sa im zhodu podarilo dosiahnuť iba raz a chvíľku spolu spievali..Nie,že by som im ten sex nedopriala,ale prečo si to musia rozdávať akurát pod mojím oknom?

Príde mi to tak trochu ako paralela s naším ľudským svetom.Jeden z dvojice ten sex chce,druhý zasa nie.
Potom možno chcú obaja,ale pre istotu nikto z nich za tým druhým nepríde.Veď prečo by som mal zas ja začínať prvý?
A ak aj jeden príde,ten druhý sa mu otočí chrbtom.
Jeden chce častejšie,druhý menej často.
A ak sa dvojica výnimočne zhodne, pridruží sa tisíc iných rušivých elementov.
A tak to skúšame a skúšame,občas sa zadarí a občas odletíme hľadať na iný strom a do iného hniezda.

Stretla som sa s vtáčkom, ktorý si takto hľadal svoju novú gazdinú.Lietal zo stromu na strom a hľadal.A ak aj našiel takú u ktorej sa mu pozdávala farba jej peria,nie,aby ju hneď o ten strom oprel a poriadne pretiahol ,on sa jej ako prvé spýtal,či vie variť .Tak si potom chudák musel ladiť svoje brko sám.