Milenka

Je kurva.Štetka.Pobehlica.
Tak ju nazývajú manželky, priateľky, rodiny jej milencov.

Využíva a ničí.Rozbíja rodiny.Vyprázdňuje kontá,posiela maily ich šéfom.
Posiela fotky ich rodinám.
Ako ju šukali na tisíc spôsobov,v tisícich polohách.Ako fajčila ich vtákov,v ich spálňach,v ich posteliach,na kuchynských stoloch.
Ich manželom,bratom a ctihodním strýkom.

Škriabe.Na duši aj na tele.
Zarýva nechty do pokožky ich chrbtov.Aby bolo očividné,kde lietali ich vtáčkovia.
Necháva svoje vlasy na pleciach ich sák,odtlačky jej narúžovaných pier na golieroch ich košelí.

Zvoní na zvončeky ich dverí a osobne sa predstavuje ich manželkám.Niekedy ju pozvú dnu na kávu.To zdesenie v očiach milenca,keď sedí spolu s pani manželkou na pohovke v ich obývačke je na nezaplatenie.
A ešte lepšie,keď ju nájde v tom najlepšom s pani manželkou v ich posteli.

Využije,vysaje, prohrá sa a odhodí.
Že ubližuje a ničí?Je jej to jedno.
Aj jej ublížili,využili ju a odhodili.
Tak iba vracia úder.

Pohryzie aj toho,kto to so ňou myslí dobre.
Len tak pre istotu.
Nikdy predsa nemôžeš niekomu veriť.

Kedysi bola čistá biela laň.Nevinná.
Už nie je.Už nikomu neverí.
Ukryla svoje srdce za kamenné hradby.
Za ne už nepustím nikoho.

Každý večer v sprche sa pokúša svoju masku zložiť a odhaliť svoju pravú tvár.
Udiera päsťou o kachličky a dolu jej tvárou stekajú kvapky vody spolu s jej slzami.
Každý deň sa jej darí zložiť dolu čoraz menší kúsok masky.Už je do nej neodstrániteľne vrastená.