Memoáre prdiacej kundy

Áno, ak si prudérny človek, bez štipky sarkazmu a irónie, tak ani nepokračuj....budeš pobúrený a sklamaný, kam sa to tu uberá. Vráť sa prosím k AI generovaným textom, ódam na tantrické masáže a lokálnemu múru nárekov.
Nakoľko si neviem pomôcť a komentujem to tu ako mi huba a prsty narástli, zaevidovala som, že mi tu bola hodená rukavica. A ako stará škola hodenú rukavicu prímam!
Rada šoférujem v noci, málo áut, striedanie svetla a tmy, púšťam si Mozartovu Lacrimosu, a začínam premýšľať nad všetkými trápnosťami môjho sexuálneho života.
Bola som niekedy na začiatku mojich sexualnych skúseností, a dala som sa dokopy dokopy s jedným hokejistom, boli sme skoro rovesníci, mal pekné telo, vtáka tak akurát, neurazí nepoteší, vždy veselý. Veľká výhoda, že skoro stále bol sám doma, takže sme u neho v posteli trávili veľa času. A tak som si pomaly zbierala moje prvé skúsenosti...áno, niektoré naozaj prvé... Ležím na chrbte, nohy hore, užívam si, keď sa zrazu otvoria dvere do izby a tam jeho dedko. Na to čo videl, ani nezaváhal, "Kubko dáš si obed?" "Nie dedko, ja sa potom najem." Dedko to nevzdal: "A slečna?" "Nie dedko, ani slečna si nedá." Na to, čo videl, nenechal sa ani trochu vykoľajiť, zavrel dvere a šiel si po svojom. Samozrejme začali sme sa smiať, ale pokračovali sme ešte chvíľu ďalej. To som ešte nevedela, akú habaďúru na mňa ešte len život chystá. Dokončili sme začaté, idem si sadnúť, a vtedy to prišlo. Čo to bolo ???? Prdla som si ??? neviem o tom, že by som také niečo plánovala. Kúsok sa pohnem, a znovu...kurník čo to je ? Vtedy som zistila, že život je strašne škodoradostný, a vášnivú a slastnú chvíľu, Vám vie premeniť na úplnú trápnosť.
To sme ale boli decká v podstate, tak sa všetko dalo otočiť na srandu. Horšie je to tak od dvadsať päťky vyššie...ako správna dáma, snažím sa byť pri...ako by to nazvali OČTK, pri styku distingvovaná, upravená, v peknom prádle, vyvoňaná. Užívam si každý dotyk, každý vzdych, všetko je krásne, motýle a jednorožce lietajú...a potom to príde...daj sa na kolená. Mein gott, prečo... nie že by to nebolo fajn, no za istých okolností. Ak je to napríklad na gauči, kde sa môžem oprieť a mať v podstate trup vyššie ako zadok, a chlap sa popri tom môže venovať prsiam, tak vtedy je to... /smajlík ktorému padá slinka z pusy/. Ak je to ale, daj sa na kolená a poď na kraj postele...no tak to amen! Jednak nemám rada to, že ak som moc naširoko, a chlap má moc veľké gule, plieskajú mi o moju opičku, čo ma teda vôbec nerajcuje, a mám chuť si otvoriť knihu a radšej si čítať. Ale dobre, dajme tomu, že gule sú ideálne. Čo nastáva, začne do Vás búšiť ako Nemci do partizánskeho bunkra. Potom príde moment, že si nohu vyloží niekam na posteľ, a ak máte v izbe zrkadlo, vidíte ako sa tvári ako ten najväčší macho pod slnkom, a dáva Vám to tam pod uhlami takými, že aj Einsteinovi by zvlhlo čelo pri prepočítavaní sínusov a kosínusov. Áno, je to skvelé a milujem to. Obstrieka Vám celý chrbát, v lepšom prípade si potom nemusíte umývať vlasy. A potom to príde, Mário svätá!. Moment kedy si chcem sadnúť a ozve sa povestné vaginálne trúbenie. Ak ste boli niekedy na krakovskom námestí, každú hodinu z veže trúbi hejnal. Podľa legendy hejnal obyvateľov mesta mal upozorniť na tatárske nájazdy, tá melódia nie je dokončená, lebo ho počas trúbenia tatári strelili. A áno, tiež by som chcela, aby ma na konci môjho trúbenia niekto strelil. Lebo nastávajú tri možné momenty...
a) chlap sa začne smiať a komentovať, žena začne hádzať pohľady nevinnej srnky a ospravedlňovať sa čo je tá najlepšia možná bodka čo vie po sexe urobiť, lebo sa začnete spolu smiať, a všetko je fajn. Hlava to má vyriešené, a nič sa nedeje.
b) robíte to na niečom koženom, nie na posteli, a tak chytro zo seba vytiahnete výhovorku, to nie ja, to tá koža robí - jasné, kríza zažehnaná, aspoň v hlave, chlap nereaguje, tak sa k tomu ani nevraciate.
c) chlap chce byť distingvovaný tiež a preto na trúbenie nereaguje. Čo nás ako ženy dostáva pod úplný tlak, mám to hrať s ním, nič sa nestalo ? Nie, musel si všimnúť. že od stresu púlim oči, ako tie proti stresové mačkacie hračky. Čo ďalej, čo ďalej, ako to uhrať ? Nemôžem predsa ten skvelý moment ukončiť takto...už sa so mnou viac nestretne, a ja si to chcem zopakovať. Čo si to tu nahováram, taký výfuk musel počuť ešte aj ten operatívec, čo Vás odpočúva, susedia ani nehovorím, ale tí ma aspoň nevidia, ale čo ten chlap čo tu je so mnou v miestnosti ? Snažím sa pomaličky kľudne sadnúť, ľahnúť, what ever, sólo pre trúbku pokračuje. Snažím sa to nejako obmedziť, prekrížim nohy...výborne, vyšli zo mňa aj posledné zvyšky vzduchu, ktoré tam boli dávam od čias kedy sa mi vyvinula maternica. Od neho stále žiadna reakcia...mám sa ospravedlňovať, nemám, čo mám robiť. Môžeš mať zvládnutý aj Oxford, ale na toto ťa nič nepripraví a padáš na samé dno úplnej trápnosti. No nič, nechám to tak, obliekame sa a utekám z bojiska aj po štyroch orgazmoch ako po úplnej prehre. Prídem domov, nedá mi to, nastáva posledný výkrik do tmy a tesám správu: "to nebolo prdnutie."
Ak ste to zvládli až sem k záveru, viem čo si isto hovoríte v hlave. "To čo za trúbku píše tento blog"