Deň druhý - začal nevyspaním z dôvodu písania si s neznámou. Tešil som sa na okamih dotyku a bol som zvedavý na to, či dokážem znova udržať svoje tátoše v slivkách alebo to praskne, predchádzajúci večer bol dosti plný horúcej túžby a skončil studenou sprchou. Moja obava sa rozplývala s rastúcim a prehĺbujúcim sa dychom pri aktu - dopadlo to dobře. Udržal som ich v slivkovej garáži a ja som mal zasa nabito, jak energiou tak dobrou náladou. Táto energia ma sprevádzala celý deň. Sťahy medzi nohami sa diali skoro automaticky. Rád som to robil po celý deň cítiac, ako mi silnie spodok. S blížiacim sa večerom som sa cítil stále plný pozitívnej energie a nevedel som, či nakoniec pri večernom "cvičení" nebudem potrebovať vreckovky... Ale uvoľnil som sa a nechal som telo aby prežívalo každý nádych a dotyk tak ako je mu prirodzené. Predýchal som to tak, ako nikdy predtým. Musím uznať, že sa mi dostalo plného uvoľnenia tela. Svalstvo nielen dole, bujnelo a silnelo. Bolo to dokonale úžasné a s mojim telom sa dialo niečo, čo ho nabíjalo. Celkovo to prospievalo môjmu telu a ja som cítil, že nádych, výdych a uvoľnenie, sú jedny z najdôležitejších faktorov pri erotike. Ak nie tie najdôležitejšie ak si ju chcete skutočne užívať :-D .
Deň tretí - vstával som s tým, že aj keby som to Taoistické cvičenie nezvládol, tak už som aj tak za hranou - zatiaľ boli popisované dva cviky so ženou a pri treťom vzplanutí mohol byť "ohňostroj". Ja som už mal za sebou 4 cviky, akurát si to neužívala žiadna žena. Ráno som pri aktu cítil malý šelest v slivkách, čo predznamenávalo prípadnú bolesť, o ktorej sa v Taoistických svitkoch hovorí. Počítal som i s opuchom slivoní, ale našťastie sa zatiaľ nič také nedialo. Len moje bunky zasa o niečo omládli :-D. Jasné znie to ako somarina, ale kto to nevyskúšal nepochopí. Pocit, ktorý muž získa sa nedá popísať. Veľmi dôležité je u toho uvoľnenie a dýchanie. Bez toho, to nie je pozitívny zážitok. Sťahy spodku pokračovali opäť po celý deň a časté hlboké dýchanie sa stávali samozrejmou podporou cvičenia. Klaplo to i večer a žubrienkový tátoši boli zasa zadržaný.
Deň štvrtý - Každý deň ráno ma čakala Eiffelovka v pyžame, což po dlhej dobe bolo príjemné rebúdzanie. Dnešný deň bol však výnimočný , to nebola Eiffelovka, ale hladový tyranosaurus Rexo na Eiffelovke. Moje zmysly cítili jemnosť obliečok na posteli a mal som pocit, že mi Eiffelovka porástla o nejaký ten kúsok. Akoby sa niečo dralo z neho von. :D Bol tak tvrdý, ako keby si s ním už nejakú dobu hrala nejaká pekne mokrá žienka. To mi ten ocas robí vždy, keď zacíti vlhkú vášeň v žene ktorá sa ma túžobne dotkne, ale tentokrát tu nikto nebol. Zasa len Anča dlaňovka...kapesníky som mal už po ruke, ale chcel som poznať "jak hluboko až králičí nora vede". Čo všetko moje telo a duša zažijú, čo vydržia. Každý doterajší deň toho pokusu bol krásny a zvýšil mi vnímanie okolia a krás tohoto sveta. Ťažko sa akt zastavuje, keď je v mojej dlani. Každým cvičením sa posúva hranica zadržania spermií v tele a hladké svalstvo je čoraz silnejšie. Pri dýchaní som mal pocit, že všetky bunky vo mne vibrujú, že moja koža dýcha a penis rastie do hrúbky i do výšky, tvrdý ako dubové drevo. Večer to už bolo ôsmikrát, čo sa mi podarilo neejakulovať a zatiahnuť orgazmus. Premýšľal som o tom, či by sa mi podarilo takto dosiahnuť i suchý orgazmus. Sťahy medzi nohami sa cez deň zredukovali, svaly pôsobili dosť unavene a občas to bolo nepríjemné ale vedome som ich trénoval i tak. Podporovalo to vo mne pocit, že i pri sedavej práci ho budem schopný ovládať a čo všetko by sme spolu so ženou prežívali...
Deň piaty - Zobudil som sa nervózny. Podpísali sa na mne neprespané nočné hodiny - začal som to pociťovať ako veľký deficit. Myšlienku o suchom orgazme som nezahodil a ako som tak pozeral na foto jednej amatérky prešiel som až za bod, keď už by sa to za normálnych okolností nedalo zadržať, ovšem posílený predchádzajúcimi dňami sa mi to podarilo zastaviť v posledných milisekundách mokrých kvapiek. Bolo to šialene uvoľnujúce a plné túžby po dotyku. Žiaľ nervozita ostala po celý deň a tlak na slivôčky sa zväčšil, že im v trenkách nebolo dobre. Cez deň ma prepadali pocity nepríjemnej tvrdosti u prostaty a šelestivosti v slivkách, ale stále to bolo v norme. Aaach, keby tu tak bola moja erotická kráľovná čo by ma pohladila a poprosila, aby som vydržal.Teraz ma chytila za Eiffelovku a vyzývavo sa mi pozrela do očí a požiadala ma, aby som to vydržal do večera, že večer ma pohladí... No ale nikto tu neni. Sťahy začali byť problematické -akoby som stláčal v panvi natvrdlú bramboru. Sťahy sa skomplikovali natoľko, že to prechádzalo miestami k hranici bolesti. Začal som pochybovať. Celý deň sa niesol v nervozite a pochybnostiach či je všetko v poriadku a či to večer radšej neukončiť otvorením kohútika. Do večera sa to upokojilo a moje telo sa tešilo na ďalšie kolo bez očakávaní, bez nervozity, bez tlaku na nejakú myšlienku vydržať. Takpovediac som bol na vlne tak, aby cvičenie vyšlo rovnako, ako predchádzajúce dni. Celým telom sa mi rozlieval kľud a nejaká forma energie. Žiaľ bolo neskoro v noci /ako každý deň/ a telo si proste povedalo, že treba odpočívať. Hneď potom som zaspal príjemnou únavou.
Deň šiesty - keďže dĺžka spánku bola krátka, vstávanie bolo divné. Bol som niekde medzi nervozitou z predchádzajúceho dňa a energiou ktorá sa mi predchádzajúce dni rozlievala po tele i na duši. Bolo to také, ako keď stojíte na kraji bezodnej jamy a neviete či spadnete, alebo ostanete stáť na tej hrane. Čakáte kedy zafúka vietor, ale zbožne si prajete aby sa ani lístok nepohol. Akoby som bol vo vákuu. Tlak v slivkách bol už cítiť konštatne a brambora v podrušku ostala tvrdou bramborou, len trochu menšou s menším tlakom. Ráno prebehlo cvičenie v poriadku ale telom už sa nerozlievalo toľko energie. Dýchanie sa stalo menej hlbokým a tým i rozlievanie energie po tele bolo slabšie, ale stále tam bolo. Deň sa stal takým bežným a počet sťahov sa znížil na povinne vedomé - čiže len keď som si spomenul. Večerné cvičenie bolo plné túžby po výstriku a šelestu v slivkách. Očakával som, že žubrienkový tátoši si pripravili riadnu armádu, pripravenú na výstup zo sliviek, ale nestalo sa tak. Ešte som ich udržal. No už padlo rozhodnutie.
Deň siedmy ráno - rovnako ako šesť predchádzajúcich dní ráno, som mal zmyselné ráno plné nepatrných vnemov - zázrakov každého dňa :D. Eifelovka sa tešila, na svoj výstup, slivky sa tešili na zmenu tlaku a ja som mal hlavu plnú obáv aké to bude a či si to ešte zopakujem s nejakou dámou. Či by som mnou mohla nejaká absolvovať cvičenia podobného rázu - predsalen keby tie ruky neboli moje , cvičenie by prebiehalo intenzívnejšie, dlhšie a trúfam si povedať efektívnejšie. videla by aká je to drina, a čo všetko jej to prináša pri milovaní. Museli by sme si vyhradiť každý jeden deň pravidelnú chvíľu na intimitu a verím, že by nás to tak spojilo, že by nás nič nerozdelilo :D. No sen to bol krásny ale poďme k realite. Určite chcete vedeiť ako to dopadlo... Poznáte ejakulát po dlhej dobe neaktivity slivoní a Eiffelovky. Páni , ktorý mali v živote starosti a nemysleli na svoje telo určite áno. Tátoši môžu byť až žltý, celkom smrdia a je ich sakra hoooodne. Čakal som niečo také, že sa z Eiffelovky za pár sekúnd stane nekonrolovateľná sopka chrliaca nekonečnú lávu :D prd makový. Trvalo to celkom dlho kým sa dostavil nábeh na mokrý orgazmus. Tým že to boli moje ruky, tak orgazmus bol krátky bez zjemnenia pohybu, bez hladenia, bez láskania. Žubrienkový tátoši boli neobyčajne jasne biely v obyčajnom množstve nezvykle tuhého ejakulátu. Asi ich bolo oveľa viac v obvyklom množstve kvapaliny. Žiaľ pre slivky to veľká úľava nebola, naopak nejak pritvrdli, takže napätie a nepríjemný pocit pokračoval. Samotné vyvrcholenie ma po stránke dĺžky cvičenia sklamalo. Telo akoby si odpľuvlo a uvoľnenie nastalo až niekedy po obede. Večer sa Eiffelovkový tátošík tešil na cvičenie ale moje rozhodnutie oddialiť ďalšie cvičenie na neurčito bolo v tej dobe neotrasiteľné, ale potešil som ho klasikou :D