Dvakrát a dosť

Štvorku dopriať niekomu, na kom ti záleží, je celkom zábavné. Ja som na to pristúpila ale to celé bolo len jedno veľké sklamanie.
Dvakrát sme sa pokúsili o to a dvakrát to bolo skôr trápne ako obohacujúce.
Už počas oslovovania a výberu sme často narazili na prekážky.
My sme mali nejaké obmedzenia časové, a tí ďalší zas svoje.
Prvý pár, s ktorým sme sa konečne vedeli dohodnúť bol o trošku mladší ako my.
Žena bola presne typ, ktorý sa môjmu partnerovi veeeľmi pozdával, muž bol v medziach normy, takže som nemala výhrady.
Áno, žiaľ musíte si byť navzájom sympatický, inak niekto bude len dotlačený a to nemusí dopadnúť najlepšie.
V deň stretnutia všetko šlo hladko, adresa dohodnutá, každý prišiel načas.
Na mieste sme sa chvíľku ešte zoznamovali, každý si každého premeriaval pohľadmi, keď v tom žena z páru oznámila, že ona má ešte posledné dni cyklu a preto si zásun neželá.
My sme sa s mojim iba veľavravne pozreli na seba a skonštatovali sme, že bude aspoň fajka.
Muž z páru bol neskutočne nervózny.
Vysvitlo, že on ešte v živote nebol s cudzou ženou, a aj keď som jeho typ, bude to pre neho ťažké.
Nakoniec to celé prebiehalo tak, že sme donekonečna fajčili údy, zastrkovali sa medzi naše veľké prsia ale zásun sa nekonal len keď už odišli.
Stretnutie s iným párom bol tiež iba hra o nervy.
Muž z toho páru došiel so svojou milenkou, ktorá bola neskutočne nervózna. Tá nervozita sa potom preniesla aj na muža, takže sa mu riadne ani nepostavil, a zas to bolo iba o nekonečnom fajčení.
Ja som si vtedy povedala, že o 4 nechcem dlho počuť, lebo to naozaj bol len premárnený čas.
A každému gratulujem, kto si to vedel do sýtosti užiť.