Odpusť, prosím

Odpusť mi, že sa neviem ovládnuť... rada by som Ti dala pocit, že čo
spolu máme, ma robí šťastnou. Som s Tebou šťastná. Vážim si spoločné
chvíle. Je to vlastne jediné krásne, čo v živote mám.

Občas ale, odpisujem tu kamarátkam, a kútikom oka zazriem, ako si to ľudia užívajú... Pripusťme, že niektorí sa milujú....

A
vtedy sa vo mne zobudí zvieratko túžiace po teple iného tela, po
dôvernostiach, tesnom túlení sa pred spaním aj po zobudení aj len tak ,
len pre vnímanie tepu srdiečka, ktoré tlčie pre mňa.

Nie je to
často a ani to nie je dôležité. Ale je to tu a neviem si s tým poradiť,
neviem to zvládnuť tak, aby som nevyvolala pocit, že mi nedávaš dosť...

Nikdy
spolu nebudeme mať milovanie. Chcem, aby si vedel, že to nie je tak
veľmi dôležité. Je to len prchavý okamih, malé percento širokej škály
pocitov, ktoré dvaja ľudia môžu prežívať...

Na všetko je ustanovený čas, na každú záležitosť pod nebesami... je čas milovať a čas vzdať sa milovania....