Oddaný poddaný

Dievčatá, ženy, tak som sa dopídila krutej pravdy.

Totiž, že ak chcem byť kráľovnou, je nevyhnutné mať , nie, nie otrokov, ale, nejakého toho podriadeného. Ideálne muža. Lepšie je, ak je ich viacej, oni sa potom predbiehajú, kto mi spraví dobre, lepšie, najlepšie. Tak aj žiarlivosť sa stáva hnacou silou pokroku, ak je ovládaná.

Exkluzivita v tomto prípade nie je žiadúca, čo by to bolo za kráľovnú s jediným exemplárom chlapa na F. Čiže na celkom všetko.

Vhodné je veľmi nápadne poskytovať privilégiá typu "zavaž mi střevíček", nič veľkého ako napríklad škriabkanie kam si nedočiahnem. Oni si to budú závidieť a tak budú súťažiť, kto uviaže krajšiu mašličku. Trošku problém je, že šnúrky sú len na teniskách, a tie práve kráľovským dojmom nepôsobia. Nevadí, správny poddaný aj z aktu zaväzovania urobí akt, obrad, rituál.

By ste si mysleli, ako sa také kráľovné majú dobre, a to leda figu. Musia neustále vymýšľať kratochvíle, nech ich nezačnú vymýšľať poddaní, to by sa nám nemuselo páčiť. Furt porád usmerňovať dej, udržiavať zdraviu prospešné hranice, integritu...

No a tak, nie je lepšie byť submisívny???