Poznajú sa dlho, možno stovky, možno tisíc liet,
Dve zblúdené duše, ktorým pokoja niet.
Prebývajú tam, kde čas a priestor nejestvuje,
V každom novom živote ich kompas k sebe nasmeruje.
Možno len na chvíľu, či zopár dní,
Predsa len fyzické telo lásku inak precíti.
A tak blúdia, žijú opäť osve len,
A keď sa chcú vidieť, útočisko poskytne im sen.