Splynieme v tichu noci, dvaja hriesnici v horucich objatiach, dychy sa nam miesaju, ako vietor co rozduchava ohen, ruky bludia po mape rozhorucenej koze. Kvapky potu stekaju po nahych telach, ako monzun na vyprahlu zem, kazdy dotyk je rozkaz i prosba, kazdy vzdych tuzobna modlitba. Svet za zamknutymi dverami sa straca v nicote, len nasa vasen je skutocna, vlna za vlnou, rytmus a sila, kym sa nerozpadneme v extaze.