Mat tvoje telo pod mojimi rukami je poezia, ktoru chcem citat ustami, jazykom, horucim dychom… Moje bozky sa rozlievaju po tvojej pokozke, ako horuce vino, pomaly a vasnivo. Hladam tie spravne miesta, perami klzem po tvojom krku, po prsiach, co sa mi dvihaju v ustrety. Bradavky tvrdnu pod mojim jazykom, kazdy dotyk, kazde prisatie je vzdychom, ktory ti prudi spomedzi pier. Tvoje ruky chcu, aby som zostal na kopcekoch krasy, no ja viem, kam mierim. Chcem ist nizsie, do tvojho stredu, kde si stavnata, horuca, v ocakavani. Tvoje stehna sa pootvaraju ako strany knihy, ktoru tuzim citat celym svojim telom a nechcem nikdy prestat. Moj jazyk sa s tebou hra, jemne kruzi, drazdi, ochutnava, kazdy tvoj vzdych je odmenou, kazde zachvenie ma vedie hlbsie. Si vlhka ako tuzba v plamenoch, a ja citim, ako ma volas, nie slovami, ale telom, jemnymi pohybmi bokov, nadhernym pnutim, ktore vravi jedine, “vnikni do mna.” A ja chcem, chcem sa stratit cely, hlboko, spojit sa s tebou tak, ze sa svet okolo ponori do hmly a zostane len ten rytmus nasich tiel, v tom jedinecnom okamihu.