V ociach plapola tuzba ticha, ale silna, je ako skryty pramen v temnych horach. Neskryva sa, len caka na dotyk, ktory ju prebudi. V tvojej dovere najdem kluc, jemny a cisty ako sneh na skalach, ktorym otvorim dvere do sveta, kde slova su zbytocne a kazdy dotyk rozprava nas pribeh.

Ked priblizim ruky k tvojim zapastiam a jemne ich zviazem, nie je to o moci, ale o dovere. O istote, ktoru mi davas, ked sa mi podriadis s usmevom a dychom, co sa na okamih prerusi v ocakavani. Tam, v tej tichosti, kde len my dvaja vieme, ako silna moze byt tuzba. Kde vladne spojenie, nie sila. Kde podriadenost nie je slabost, ale dar, ktory si vazim a chranim.

Chcem, aby si sa mnou nechala viest. Jemne, vedome, s kazdym pohybom ako slubom, ze si v bezpeci. Ze v mojich rukach najdes slobodu. Tvoje oci prekryte, ale tvoja mysel bdie. Pocity zintenzivnene, kazdy nadych je novym dotykom. Vaginálne a analne hracky sa stanu nastrojom potesenia, nie nastrojom moci, lebo tvoja tuzba je v tomto stretnuti rovnako dolezita ako moja.

V tejto hre nejde len o telo. Ide o dusu, ktora sa otvara. O vedomie, ze v ramci hranic, ktore si spolocne urcime, moze vzniknut nieco vzacne – priestor, kde dovera a vasen splyvaju v jedno. A ja ta tym priestorom povediem. So silou, jemnostou a respektom.