Ked sa v sprche nase tela stretnu ako kvapky vody, horuce, tancujuce, klzavo padajuce do neznama.
Tvoje ruky sa mi obkrutia okolo krku, voda steka po tvojej pokozke ako predohra, bez slov.
Klacim pred tebou, moj jazyk ti rozvlni boky, ochutnavam ta, zatial co sa opieras o stenu, prsty v mojich vlasoch, dych prerusovany vzdychmi. Ked sa vymenime, tvoje pery objimaju moju tuzbu, sotva sa drzim na nohach, ked tvoje usta tancuju po mne ako voda.
Obraciam ta, tvarou k stene, vnikam do teba, pomaly, silno, tvoje vzdychy sa miesaju so sumom vody a v tej mokrej symfonii nic nezastavi nase rytmicke pohyby.
Necakam a jemne sklznem o kusok vedla, tam kde si este tesnejsia, kde si to tvoje telo pyta a ja mu odpoviem trpezlivo, jemne, bez zabran. Voda zmyva vsetko,
okrem tuzby, ktora medzi nami o chvilu vyvrcholi…